TVRDOŠÍN/PODBIEL. Anna Pazdurová vždy chcela vytvoriť niečo, čo pozitívne ovplyvní životy ľudí. Keď jej ako tínedžerke neschválili misie na Sibír, bola poriadne sklamaná. Už vtedy si zaumienila, že raz vymyslí nejakú charitatívnu činnosť.
Dnes vedie prvú slovenskú školu v severnom Anglicku, ktorú sama založila, rovnako ako slovenský detský súbor či prvé slovenské ochotnícke divadlo v Spojenom kráľovstve.
Okrem slovenčiny prináša nielen anglicko-slovenským deťom, ale aj mnohým dospelým, slovenskú kultúru, zvyky a tradície. Všetko pritom robí vo svojom voľne, cez víkendy ako dobrovoľníčka.
Anna s manželom sa vybrali do Anglicka dávno, mala 23 rokov. Cieľom bolo naučiť sa angličtinu, čo-to zarobiť a nabrať pracovné skúsenosti, ktoré by mohli využiť doma.
Zakrátko zistili, že pôvodne plánovaný rok im na to stačiť nebude. Zostali štyri roky a vrátili sa na Slovensko, kde sa im narodila dcérka. Netrvalo však dlho a kufre balila mladá rodinka opäť.
Písal sa rok 2014 a odvtedy je ich domovom Veľká Británia. „Netvrdíme, že sa už na Oravu nevrátime, veď človek nikdy nevie, ale faktom zostáva, že v Anglicku máme vytvorené silnejšie zázemie ako na Slovensku a cítim to ako poslanie,“ hovorí Anna.
Na začiatku robila mladá Oravčanka administratívnu pracovníčku v sklade a študovala na jazykovej škole angličtinu. Po pár mesiacoch sa dostala do kancelárie. Všetko sa točilo okolo ekonomiky, ktorú doma vyštudovala.
„Pracovala som v úplne anglickom prostredí a bola to skvelá skúsenosť, naučila som sa jazyk, keďže som tam bola jediná zo zahraničia.“
Roháče i Oravská priehrada ako na dlani. Na Orave postavili novú rozhľadňu Čítajte Neskôr si tam urobila vysokú školu, lebo stále mala pocit, že Angličania ju síce berú, ale akoby s nejakou výhradou.
Na začiatku boli bezdomovci
Odmalička mala blízko k dobrovoľníctvu. Túžila robiť niečo, čo pozitívne ovplyvní životy ľudí.
„Keď som mala štrnásť, chcela som ísť na Sibír na nejakú misijnú akciu,“ rozpráva s úsmevom sympatická Slovenka. „Samozrejme, nezobrali ma a ja som bola veľmi nahnevaná. Zaumienila som si, že neskôr niečo urobím. Nevedela som len, čo to bude.“
Ten správny čas prišiel po rokoch v Anglicku, keď mala po vysokých školách stabilnú prácu, zázemie aj rodinu. Cítila, že musí urobiť niečo pre slovenskú komunitu, hoci v Anglicku poznala len jednu alebo dve slovenské rodiny.
Preto si dala do novín inzerát, že sa chce venovať dobrovoľníctvu, v sobotu, aj s dieťaťom. Pôvodne chcela pomáhať bezdomovcom. To bol však s dcérou problém, takže po neúspešných žiadostiach od zámeru upustila.
„Vtedy sa mi ozvali z českej školy, že môžem pomáhať im,“ spomína Anna. „Dcérka chodila so mnou, zakrátko mi však došlo, že sa nemôže naraz učiť slovensky, anglicky aj česky. Tak mi napadlo, že by som niečo podobné mohla urobiť aj ja, ale pre slovenské deti.“
Reklamu dala na sociálne siete, pomohla aj česká škola. V máji a júni bol zápis, v septembri začínali.
„Bolo to narýchlo, všetko som si musela zabezpečiť sama, ale záujem ma milo prekvapil. Odvtedy uplynulo už osem rokov.“
