DOLNÝ KUBÍN. Roky to bolo územie nikoho, panovalo tam bezvládie, opisuje ešte nedávnu situáciu v najmenšej mestskej časti Peter Szabó, predseda pozemkového spoločenstva Hoľa Srňacie.
„O lúky sa nikto nestaral, napriek tomu, že boli v nájme. A tak ľudia nadobudli pocit, že patria im. Preto sa nečudujem, že sa niektorým nepáči, keď si teraz uplatňujeme vlastnícke práva a chceme krajine vrátiť podobu a využitie, aké má mať.“
Bola by škoda prísť o také pekné miesto
Mnohých obyvateľov i návštevníkov mestskej časti Srňacie pobúrilo, keď spoločenstvo začalo vypiľovať dreviny nad osadou.
Vyčítajú im necitlivý zásah do prostredia, masívny výrub stromov, obávajú sa príchodu developerov a možnej výstavby v osade s pamiatkovo chránenými stavbami.
„Pokojné a tiché prostredie jedinečnej lokality s kusom histórie sa zmení na nepoznanie,“ reagovali na sociálnych sieťach.
„Bývam tu desať rokov, doteraz sa o to nikto nestaral, takže ak to chcú dať do poriadku, je to len dobre,“ povedal Ján Melicherčík. „Jediné, čo mi prekáža, je neporiadok na ceste, ktorý po ťažbe a štiepkovaní nechávajú.“
Dolnokubínčanka Lenka chodí do Srňacieho na zdravotné prechádzky. Tiež ju prekvapilo, že obvyklú cestu po lúke k turisticky vyhľadávanej kaplnke svätého Valentína zatarasili spílené dreviny.
„Bola by škoda, keby sme prišli o také pekné miesto. Verím, že sa zo Srňacieho ešte niekedy dostanem na Vendelína.“
Spomínaná rozľahlá lúka nad parkoviskom pred vstupom do Srňacieho je súčasťou viac ako stohektárového územia, ktoré vlastní spoločenstvo Srňacie – Hoľa. Združuje zhruba 150 vlastníkov tamojších pozemkov.
Na starom dome vystavil obrazy, ružová stavba na hlavnom ťahu púta pozornosť vodičov Čítajte Pôvodné lúky a pasienky zarástli tak, že sa z nich stal les
Pozemky spravovalo asi 30 rokov pucovské družstvo. „Keďže sa o ne nestaralo, viac ako polovica plochy zarástla,“ hovorí predseda spoločenstva Peter Szabó. Pôvodne trvalý trávnatý porast bol natoľko zanedbaný, že ho museli pred niekoľkými rokmi preklasifikovať na les.
„Nikdy predtým to však les nebol, nemá ani parametre ako klasický hospodársky les, no je už taký hustý, že plocha sa do pôvodného stavu nedá vrátiť,“ ozrejmil Szabó.
Zvyšná časť pôdy je naďalej trvalým trávnatým porastom. Ak chcú po novom obhospodarovatelia pôdy získať od štátu dotácie, musia mať lúky upravené, najmenej raz za rok vykosené.
Vlastníci sa dohodli na tom, že zanedbané územie dajú do poriadku. Lúky opäť prenajali družstvu, avšak už s presne stanovenými podmienkami. „Budeme tam pásť ovce a dorábať seno,“ povedal Jozef Žákovič, predseda družstva v Pucove. Pozemkové spoločenstvo vysadí na lúkach dreviny, ktoré mu určil Okresný úrad životného prostredia.
Úrad stanovil spoločenstvu aj presný termín prác. „Pílenie máme ukončené, ostáva ešte odviezť štiepku a dočistiť lúku i les. Následne začneme s výsadbou drevín,“ povedal šéf vlastníkov pôdy.
Pozemkové spoločenstvo má vysadiť 60 náhradných stromov. „Po 20 kusov buka lesného a hrabu, po desať kusov pagaštana konského a čerešne vtáčej,“ píše sa v nariadení úradu.
„Náhradnú výsadbu žiadateľ vykoná do 12 mesiacov od výrubu v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí.“ Na lesnom pozemku vysadia asi päťsto ihličnatých a listnatých stromov podľa lesohospodárskeho plánu.
Najdôležitejšiu dopravnú tepnu mesta pod Magurkou čaká veľká rekonštrukcia Čítajte Turisti sú vítaní, motorkári nie
Menej hodnotné dreviny ťažbári spracovali na štiepku, ktorú im vlastníci dovolili odviezť ako protihodnotu za vykonanú prácu. Väčšie drevo pozemkové spoločenstvo predá.
„Ako obhospodarovatelia lesa drevo predáme v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti,“ povedal Peter Szabó. Priznal, že nevôľu obyvateľov, ktorí boli dlhé roky zvyknutí na rovnaký obraz krajiny a náhla zmena ich zaskočila, chápe. O pôdu sa nikto nestaral, nik sa k nej nehlásil, a tak sa stalo, že ľudia zabrali aj časť cudzích pozemkov.
„Postavili stojisko na kontajnery, otočku a parkovisko pred vstupom do osady, vytvorili čierne skládky. Všetko na našich pozemkoch, bez súhlasu. Teraz nerobíme nič iné, len si uplatňujeme vlastnícke práva, pretože chceme dať oblasť do poriadku, aby vyzerala tak, ako má.“
Spoločenstvo nemá ani v pláne pozemky predávať pod výstavbu. „Je to veľmi zložitý a dlhý proces, neuvažujeme o tom.“
Aj keď je Srňacie lukratívnou lokalitou na bývanie, podľa Miroslavy Žilíkovej je na realitnom trhu minimum ponúk na kúpu či predaj nehnuteľností v tejto lokalite. „Momentálne predávame pozemky na konci osady za potokom. Vo všeobecnosti je tam ale náročné stavať, problematické sú najmä inžinierske siete,“ povedala obchodníčka s nehnuteľnosťami.
Szabó pripomenul, že peší a cykloturisti môžu vychodené chodníky k obľúbenej kaplnke naďalej využívať, rovnako sa môžu voľne pohybovať po okolitých lúkach.
Nevítaní sú len motorkári a jazdci na štvorkolkách, ktorí spôsobujú pozemkovému spoločenstvu škody.
„Tak ako zelenina v záhrade má počas roka istý cyklus, má ho aj hora, les má storočný cyklus. Výsledky našej snahy budú viditeľné po 25 rokoch, nie po 25 dňoch, ako si podaktorí možno predstavovali,“ dodal Peter Szabó.
Pri Oravskej priehrade má vyrásť päťpodlažná budova s podzemnými garážami Čítajte
