Pltníci skončili do nitky mokrí

Modlitbou i piesňami vyprevádzala pltníkov aj ženská spevácka skupina spod Vintišky - na krátku symbolickú cestu do Podbiela. Starí i mladí pltníci, celá obec i jej návštevníci si 11. ročníkom Pltníckeho dňa pripomenuli remeslo svojich starých a prastarých otcov. Minútou ticha si uctili pamiatku Jána Kičina, ktorý všetkým chýbal už na druhom ročníku podujatia. Bol otcom myšlienky i tradície Pltníckych dní, ktoré sa za jedenásť rokov stali hádam najpopulárnejším a najnavšte- vovanejším kultúrno-športovým podujatím v obci.
„Čo sú to za chlapci na tej plti, dorast, učni či tovariši?“ začuli sme medzi divákmi otázku, mierenú na „krojovaných“ mládencov pri kormidle viac ako 11-kubíkovej plte. Nuž, spýtali sme sa ich. „My sme len učni, dedovia sú naši majstri,“ odvetil nám mladík, ktorý po starom otcovi nesie nielen priezvisko Kičin, ale je mu aj veľmi podobný.

Ako každý rok, aj minulú sobotu od brehu odráža plť Dominik Kubinec, na plti sa do žrdí zapierajú mocní učni. Starí majstri sa už len vezú... Z umenia svojich otcov si veľa pamätajú hlavne Ján a Ľudovít Dedinskí, ktorí počas prvých ročníkov stavali, dnes už len dohliadajú na stavbu plte. O nástrahách vodných tokov dokáže dnes „z prvej ruky“ rozprávať už len jediný žijúci pltník Ján Nákačka – o Jasienku hneď za Podbielom, o príboji za Krivou, pred Oravským Podzámkom zase z vody priamo uprostred pltnice trčala Markova skala, za Párnicou bol zradný Kotel a hneď za ním Žlebovatá skala...
No napriek nebezpečenstvám bola pltnica kedysi pre Niž- ňanov, ktorí neodišli za robotou do Ameriky, najväčšou živnosťou. Splavovali drevo a plátno do Žiliny, do Trenčína. V sobotu zamierila nižnianska plť iba do Podbiela, no pltníci si zmáčali nielen nohy, stihol ich do nitky premáčať aj dážď.