Stalo sa to len tak. Hana mala len šestnásť, keď otehotnela. Rýchlo sa zrealizovala svadba, všetko potrebné. Vymyslelo sa ako budú mladí bývať, len aby mali všetci susedia pocit, že to nie je až taká náhoda. Hana si zobrala za muža Joža a zabývali sa u jeho rodičov. Narodila sa Natálka a Hana sa ponorila do mamičkov- ských povinností. Jožo chodil na zárobky do susednej krajiny. Hana mala tajného nápadníka Mareka, ktorý ju už dlhší čas obdivoval. Nevedel ako sa k nej dostať bližšie. Snažil sa s ňou vtipkovať na ulici, pred obchodom, v lekárni. Využíval každú príležitosť, kým jej muž nebol doma, aby jej pomohol v záhrade. Hana si nič nevšimla. Vnímala ho ako Jožovho dobrého kamaráta, ktorý sa snaží pomôcť. Marek takto žil päť rokov, postupne začínal chápať, že z toho asi nikdy nič nebude. Hana bola svojsky šťastná. Vytvorila si malý svet, v ktorom bola najväčšou prioritou Natálka a všetko okolo nej.
Marek raz stretol ráno Hanu ako vedie Natálku do škôlky. Odprevadil ich tam a Hanu čakal, aby s ňou šiel aj domov. Hana sa krásne smiala do slnka a myslela na bielizeň, ktorú musí doma vyvesiť. Mareka zavolala na kávu, pomohol jej presunúť jednu skriňu, za ktorou utrela prach. A šiel preč. Marekova hlava ale prijala každý záchvev Haninej tváre ako gesto, ktorým mu vyjadruje svoju utajenú hlbokú lásku. Večer sa v krčme veľmi opil a všetkým kamarátom sa chválil, aké božské zážitky s ňou má. Do detailu opisoval všetko, po čom tak veľmi túžil. Hanine telo bolo dokonalé. Chlapi sa zasmiali, pokrútili hlavami a najviac ich šokovala Marekova informácia, že Natálka vôbec nie je Jožova dcéra, je predsa jeho. Veď on s Hanou paktuje už od puberty. Chlapi boli zdesení predstavou, žeby sa to Jožo dozvedel. Napriek jednoduchej chlapskej dedinskej náture, svoju rodinu miloval nadovšetko. Takže najprv fámu vypustil Marek. Potom jeho kamaráti svojim manželkám. Tie iným manželkám. Tie zas svojim mamám. A tak to šlo ďalej. Jožo sa to dozvedel od predavača v novinovom stánku.
„ Mal by si na ženu dávať väčší pozor. Vieš, čo robí, kým tu nie si?“ Potom sa to spustilo. Joža to trápilo, zisťoval kde sa len dalo. A keďže na dedine sa nikdy nič neschová, aj falošná informácia je za chvíľu na stole každej domácnosti.
Tentokrát sa opil Jožo. Večer si počkal na Mareka a zúfalo ho zmlátil. S Hanou nebol ochotný ani komunikovať. „Zničila si mi život. A ja som ti ako posledný debil veril. Vedel som, že ste všetky také!“ Hana to vôbec nechápala. Aj keď posledné týždne si všimla, že ju ľudia okukávajú. Myslela, že je to vďaka jej efektívnemu schudnutiu. Marek stále na svojej pravde trval. Jožo bol zlomený a vôbec nechcel počúvať Hanu. Tak sa rozbehol asi polročný súboj medzi Hanou a Jožom. Zlyhal akýkoľvek spôsob vysvetľovania. Hana stratila nádej, pretože Jožo bol vždy naliaty. Rozbehlo sa milión sporov, ktoré dovtedy nikoho netrápili. Jožo stratil zamestnanie. Jeho rodičia boli nešťastní. Samozrejme, že vinili Hanu. Veď Jožo pre ňu vždy robil všetko a bol spokojný. „Prečo si ho musela takto zradiť? Je to taký dobrý chlapec.“ Hana nevládala. Jej život sa zrútil. Nikto jej neveril. Cítila sa previnilo, aj keď bola s dcérkou na hojdačkách. Cítila vinu za to, že nebola schopná zlepiť naspäť rozbité kúsky manželstva. Že neurobila viac.
Momentálne žije so svojimi rodič- mi a Natálkou v neďalekom byte. Keď náhodou prechádza okolo domu, kde kedysi bývali, počuje podgurážené výkriky otca svojho dieťaťa.
Vždy sa oplatí najprv sa porozprávať s ľuďmi, ktorých milujeme.
Ináč „jedna pani povedala“, že o tomto vôbec nemám písať. Že je to slabý príklad. A ja myslím, že stačí. Dokopy o nič nejde. Ale na zničenie niekoľkých rokov pokoja stačí.