Článok pokračuje pod video reklamou
Akoby Podroháčska folklórna skupina Zuberec a Folklórny súbor Roháčik chceli na XXX. Podroháčskych folklórnych slávnostiach (PFS) „oživiť“ školské zošity starenky Anny Pilarčíkovej, ktorá ich po sebe zanechala hŕbu, a kaž dý plný originálnych ľudových piesní z tohto kraja Oravy. Daniela Žuffová písanky starkej poš- tudovala a spolu s Ferdinandom Littvom zostavili pre folkloristov zo Zuberca na uvítanie hostí PFS program, z ktorého boli všetci paf. Zuberčania na pódiu predstavili v piesňach prierez života chlapca Ondrejka od narodenia cez detstvo, mládenectvo, vojenčinu až po ženbu. Sedemdesiat ľudí tak svojím programom vytvorilo čerešničku na torte XXX. ročníka PFS. Návštevníci slávností oceňovali najmä to, že PFS sa darí zachovať vlastnú identitu, udržiavajú čistý, originálny folklór bez „chémie“. Keď Studenou dolinou tiahla furmanka, autá stáli a Česi, Poliaci od údivu híkali. V dobe komercie našli pod Roháčmi jednoduchosť, prirodzenosť, originálnosť, srdečnosť...
Dovolenky v 1. augustový týždeň
„Nielen Múzeum oravskej dediny, ale i dediny Studenej doliny boli cez víkend beznádejne plné. Organizátori PFS od roku 1990 organizujú slávnosti v prvý augustový víkend a tak si mnohí turisti plánujú dovolenky práve na tento termín a toľko ako tohto roku ich na PFS ešte nebolo“, hovorí predsedníčka Programovej rady PFS Cecília Matysová. „Ľudia si tu zvykli chodiť za tou prirodzenosťou v programe oravských súborov a hudobných skupín.“ Samozrejme najmä tiež folklórny súbor Železiar a Oravan výkonom oslnili a zaháňali mraky na nebi. Na pódiu novučičkého amfiteátra, veď ešte deň pred začiatkom slávností robotníci lakom natierali drevo, sa zaskveli i mnohé zahraničné súbory, ktoré prispeli do pestrofarebnej prezentácie folklóru.
Amfiteáter stál vraj milión korún, prezradil nám ktorýsi zo starostov obcí Studenej doliny. Tohto roku ho „pokrstila“ vystúpeniami tisícka účinkujúcich a takmer 40 súborov a skupín zo Slovenska i ďalších 5 európskych štátov. Úplne uchvátení z programu slávností zostali napr. členovia Keltského krúžku Edouarda Cuvena z Francúzska, ktorí boli na Podroháčskych prvýkrát. Ale aj oni, typickým dupotom na pódiu, oslnili divákov. A potom zostali oslnení sami – navštevujúc stánky s koženou bižutériou.
Nahlas sa rozplakala
Počasie v čase konania PFS veľmi znervózňovalo organizátorov, pretože sály blízkych kultúrnych domov sú malé na také množstvo účinkujúcich i návštevníkov. A nadôvažok, v kultúrnom stánku v Habovke práve pri príležitosti PFS celú noc až do rána tesne pred slávnosťami pripravovali výstavu diel sochára, medailistu Jána Kulicha i výstavu fotografií a dokumentov z 15 ročníkov Starých nôt mladých strún Európy. Čo, ak zrazu zaprší? Už začiatkom týždňa pred PFS sme sa však od organizátorov dozvedeli, že „mokrá alternatíva“ neexistuje. „V piatok ráno som sa nahlas rozplakala, keď som videla ako opäť prší. Ľudia sa na príprave slávnosti poriadne narobili a ich práca vyjde nazmar. Každý to robí popri svojej práci – navyše. Počasie však cez víkend vydržalo, sobota i nedeľa boli nádherne. Zuberčania vraveli, že mnohí sa zaň modlili. V pondelok prišiel opäť silný dážď. Vtedy sme si povedali, že to bolo hotové božie riadenie“, hovorí Cecília Matysová, ktorá sa v organizácii PFS angažuje od ich 12. ročníka. A pokračuje: „Návštevníci z rôznych dedín, najmä tí starší v hľadisku, sa počas programu úprimne radovali. Na pódiu v účinkujúcich videli seba, svojich kamarátov, svoju mladosť. Orava tu prezentovala doslova svetu, lebo angličtina, nemčina, francúzština neboli ničím mimoriadnym, skutočný folklórny klenot. Všetka česť obciam, ktoré udržiavajú folklórne tradície, hoci žiadna nemá peňazí nazvyš. Pochvalu si zaslúži aj starosta Zuberca. Nový amfiteáter i samotné slávnosti stáli veľmi veľa peňazí, veď napr. len ocenených pri príležitosti 30. výročia PFS obrázkom na skle maľovaným bola najmenej stovka. A dnes získať prostriedky na takéto účely, to je skutočne umenie, ktoré Marián Jurina ovláda.“
