TVRDOŠÍN. Písal sa rok 2000, keď sa 7. mája uskutočnilo I. svetové stretnutie rodu Medveckých a Medveczkych, ktorého sa zúčastnilo viac ako 300 príslušníkov rodu zo Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Švédska, Dánska, Poľska, Česka, z toho 110 zo zahraničia.
Vtedy sa prvýkrát v nám známej histórii Kostola Najsvätejšej Trojice v Tvrdošíne konala ekumenická bohoslužba, a to za účasti zahraničných duchovných.
Celebrovali ju tvrdošínsky farár Ľudovít Frič a kaplán Jaroslav Kaník, evanjelická farárka z Modry Zuzana Kolárovská, evanjelický farár Tamás Barányi z Vácegresu a evanjelický kaplán Rastislav Stanček z Dolného Kubína.


Tu bola posvätená rodová zástava a prvýkrát zaznela rodová modlitba. V slovenskej a maďarskej mutácii bola pripravená na laviciach kostola. Bol to veľmi silný zážitok, keď sa tristo ľudí spojilo v jednej modlitbe.
Svetovému rodovému stretnutiu poslali svoje pozdravné posolstvá predstavitelia rôznych cirkví. Najvýznamnejšie bolo pápežské požehnanie Svätého Otca Jána Pavla II. prostredníctvom apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Luigi Dossenu, o ktoré požiadal a na omši prečítal František Medvecký z Bratislavy.
Odvtedy Občianske združenie Medvedzie (OZM) organizovalo každých päť rokov svetové stretnutia. Prvé, druhé a štvrté sa konali v Tvrdošíne – Medvedzí.
Tretie zorganizoval Mihaly Medveczky v Budapešti v roku 2015, kde na počesť Medveckých zažiaril nad Budapešťou nádherný ohňostroj. Stretnutiu v roku 2020 zabránila pandémia.
Piate stretnutie pripravuje združenie na 24. mája, uskutoční sa v spoločenskej sále v Tvrdošíne. Jeho súčasťou má byť slávnostné odhalenie Pamätného stĺpu rodu Medveckých v parku pri lesníckom internáte.
Opäť sa stretnú členovia početnej, značne rozvetvenej zemianskej rodiny. Bola tak početná, že sa delila na vetvy s prímenami, napr. Adača, Baer, Baher, Beňo, Borsuk, Ciglieda, Ferčík, Gasper, Heretík, Hura, Janček, Kukla, Martiš, Martinek, Matejek, Mucha, Ollo, Pavlík, Páterek, Pišút, Rapák, Šebeň, Ursíni.
V roku 1745 bolo na Orave 45 zemianskych rodín s menom Medvecký. Odvtedy sa rod rozšíril aj do iných stolíc – Spišskej, Trenčianskej, Liptovskej alebo Zvolenskej stolice, ale aj na Dolnú zem a do celého sveta.

