TRSTENÁ. Jedno z najfrekventovanejších trstenských sídlisk potrebuje komplexnú úpravu. Tri štúdie, ako by mohlo vyzerať, pripravili končiaci študenti s vyučujúcimi z Katedry architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Požiadavka na revitalizáciu vyšla od ľudí, ktorí na Sídlisku mieru žijú,“ povedala prednostka mestského úradu Anna Kuráňová.
„Sú ochotní spolupracovať a dohodnúť sa, aby okolie ich domovov vyzeralo krajšie.“
Sídlisko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Hornooravskej nemocnice, čo mu spôsobuje najväčšie problémy.
„Jeho výhodou je blízkosť pri centre, nevýhodou práve nemocnica, pre ktorú je počas týždňa od rána do popoludnia zaplnené autami pacientov,“ hovorí vedúci katedry architektúry Filip Bránický.
Silnými stránkami celého priestoru je podľa neho množstvo zelene, cyklotrasa, dostatok voľného priestoru a v neposlednom rade záujem ľudí o revitalizáciu prostredia, v ktorom žijú. Slabých stránok je viac.

„Chýbajúce chodníky, zlá kvalita asfaltových plôch, chýbajúce prepojenie cyklotrasy, pričom vyniká blatistý pás cez trávnik, nekoncepčné parkovanie, neorganizované kontajnery, neudržiavané oplotenie aj opustené budovy, o ktoré sa nikto nestará, nie sú tam lavičky ani smetné koše,“ vymenúva Filip Bránický.
Tri rôzne návrhy
Prvý návrh počíta s obojsmernou cestou, podobne, ako je to dnes, vedľa nej by mal ísť chodník prepájajúci nemocnicu s námestím. Zelený trojuholník, na ktorom je detské ihrisko, projektanti navrhujú prerobiť na parkovisko. Aj ostatné miesta na parkovanie by sa mali usporiadať inak.
Štúdia počíta s napojením cyklotrasy na existujúci chodník priamo cez trávnik, ktorý cyklisti využívajú už aj dnes. Nové detské ihriská majú pribudnúť na pravej strane, rovnako ako kontajnerové státia, lavičky, zeleň či nový prístup k rieke Orave.
Podľa druhej štúdie by mal viesť chodník prepájajúci námestie a nemocnicu po pravej strane okolo existujúcej cesty, od ktorej by bol oddelený parkoviskami a zeleňou. V tomto prípade by bola cesta jednosmerná, parkovanie pozdĺžne, pribudli by workoutové i detské ihriská. Tretia štúdia by zmenila sídlisko najviac.
Stredom má viesť úzka zóna so stromami a lavičkami, po oboch stranách sú navrhnuté jednosmerné cesty. Medzi bytovkami, kde sú dnes parkoviská, študenti navrhli oddychové zóny pre obyvateľov, autá by stáli okolo ciest.
Slepá ulica
Najväčšou zmenou, ktorú projektanti navrhujú vo všetkých troch vizualizáciách, je otvorenie aktuálne slepej ulice a prepojenie existujúcej komunikácie s hlavnou cestou. Tento výjazd tam v minulosti bol. Pred rokmi ho však polícia uzavrela.
Dôvod, prečo sa tak stalo, dnes nevie presne definovať nikto. Miestni hovoria o vážnej nehode, po ktorej nasledovalo osadenie železných zábran a zákaz prejazdu. Odvtedy sa dá k bytovkám vojsť autom jedinou prístupovou cestou, ktorá vedie k nemocnici.

„Možnosťou otvorenia cesty sa budeme zaoberať v prvom rade, aby sme následne vedeli, ako budeme túto časť revitalizovať,“ hovorí primátorka Magdaléna Zmarzláková. „Zrejme výjazd kedysi fungoval. Preveríme, ako a či vôbec by ho bolo možné obnoviť.“
Stanovisko polície
Rastislav Pišiak sa s ďalšími obyvateľmi pred rokmi zaujímal, či by bolo možné ulicu sprejazdniť. „Pre neprehľadnú zákrutu to vraj neprichádzalo do úvahy,“ spomína. „Možno keby sa však o to začalo zaujímať mesto alebo viac inštitúcií, našlo by sa nejaké riešenie. Treba o tom určite komunikovať.“
Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Dolný Kubín v tom má nateraz jasno. „Nemá v úmysle obnoviť prístupovú cestu, keďže je situovaná v mieste, kde je priechod pre chodcov a taktiež sa nachádza v zákrute, kde sú zhoršené rozhľadové podmienky,“ povedala krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková.
Na diskusiu môže byť aj návrh Mareka Gálika, ktorý prišiel s nápadom, či by nebolo možné povoliť aspoň jednosmerný vjazd z hlavnej cesty. „V takom prípade by ostrá zákruta nemusela byť až taký problém a sídlisku je to v podstate jedno, či by sa tadiaľ vchádzalo alebo vychádzalo,“ povedal.
Čo s parkovaním?
V jednej z bytoviek pri nemocnici býva s rodinou aj Tomáš Kubica. Najviac sa mu páči tretí návrh revitalizácie. Jedným dychom však dodáva, že je aj najdrahší.
„Chceme, aby sa projekt aj uskutočnil, nielen nakreslil,“ povedal. „Potrebujeme návrh, ktorý bude aj finančne únosný.“
Problém s parkovaním v súčasnosti majú nielen pacienti, ale aj samotní obyvatelia. Medzi bytovkami je miesto pre deväť áut. Aby mal každý byt aspoň jedno miesto, potrebovali by ešte ďalších päť. „Viem si predstaviť, že by sme obetovali časť zelene pred bytovkou, aby sme tento problém vyriešili.“
Do prvých dvoch návrhov zapracovali budúci architekti parkovací dom, ktorý by mal stáť na mieste, kde sú dnes súkromné garáže. V treťom návrhu je niekoľko garáži zbúraných a namiesto nich sú urobené nové parkovacie plochy.
„Parkovací dom nebol naším zadaním, ale dostali sme možnosť popracovať na tom, ako by sa dal vyriešiť problém s parkovaním, tak sme pripravili návrhy,“ povedala vedúca prác Zuzana Nádaská.
„Navyše, garáže pôsobia neudržiavaným dojmom, aj prístup k nim je v zlom stave. Nie je to priestor reprezentujúci centrum mesta. Ak sa bude robiť komplexná revitalizácia, treba sa zamyslieť, čo s touto časťou, pretože v súčasnom stave bude pôsobiť veľmi rušivo.“
Ďalšie rokovania
Rastislav Pišiak si myslí, že majitelia sa svojich garáží nevzdajú. „Niektorí ich používajú na parkovanie áut, iní ako sklady či dielne.“
Rovnaký názor má aj mestský poslanec Peter Kristofčák. „Mnohí k nim majú citové väzby. Určite ich nenechajú zbúrať.“
Zuzana Nádaská so študentmi si pred prípravou štúdií prešli sídlisko. Rozprávali sa aj s miestnymi ľuďmi. „Nie všetci vylúčili možnosť, že by garáže nahradil parkovací dom.“
Anna Kuráňová doplnila, že centrálne parkovanie ako také tieto štúdie neriešia. „Je to len pridaná hodnota. Keby sa tým mesto chcelo reálne zaoberať, prizvalo by do rokovaní v prvom rade majiteľov garáží, keďže všetky sú v súkromnom vlastníctve.“
Mesto plánuje štúdie konzultovať s pracovnou skupinou zo sídliska aj s mestskými poslancami. Spoločne budú hľadať návrh, podľa ktorého samospráva vypracuje projekt a pokúsi sa získať peniaze na revitalizáciu cez eurofondy.

