CHLEBNICE. Takých ako ona už nie je na tomto svete veľa. Ako dieťa sa tešila z vyrezávaného dreveného koníka a handrovej bábiky, Vianoce boli najobľúbenejším sviatkom roka nie pre darčeky, ale pre opekance a Meltu, topánky dedila po starších súrodencoch, no do poľa chodila aj tak bosá, aby si ich pošanovala.
Pamätá si na svetovú vojnu, hrozný požiar v strede dediny, ktorý pripravil o strechu nad hlavou niekoľko rodín, i na prašné cesty namiesto asfaltiek, na ktorých bolo treba raz za čas upraviť koľaje od vozov. Žila v časoch, keď si ľudia museli vedieť odpustiť všetky prehrešky či nezhody, lebo potrebovali jeden druhého.
Ušlo sa jej najviac chlapskej práce
Ľudmila Janíková sa narodila 16. septembra 1934. Je najstaršou obyvateľkou Chlebníc, koncovej dediny vzdialenej asi 20 kilometrov od Dolného Kubína. Napriek pokročilému veku a fyzickému hendikepu, ktorý jej spôsobila pred dva a pol rokom zlomenina nohy, je stále čulá a zhovorčivá.
Ľudmila prišla na svet ako tretie dieťa. Pochádza zo šiestich dievčat, v rodine veľmi chýbali chlapci, ktorí by pomáhali na gazdovstve. A tak sa sestry už odmala priúčali aj mužskej robote. „Mne sa chlapskej práce dostalo najviac,“ spomína 90-ročná Chlebničanka. „Bola som silná, veľmi rada som pomáhala otcovi na poli a doma na gazdovstve.“
Jej detstvo poznačila svetová vojna. V spomienkach sa jej dodnes vynára, ako sa skrývali počas veľkonočného týždňa v pivnici za neďalekým potokom. „Veľmi sme sa báli, ale prežili sme to bez obetí na životoch. Po vojne bola veľká núdza o potraviny, našťastie, u nás doma to nebolo až také bolestivé. Žili sme z poľnohospodárstva, boli sme vychovaní v skromnosti a našou posilou v ťažkých časoch bola hlavne viera v Boha.“
Na Orave padol jeden vlk pri Malatinej. Povolený odstrel trval dva týždne Čítajte Do poľa chodili bosí
Rodičia pani Ľudmily chodili do školy len šesť rokov, ona už celých osem. Ako deti sa vedeli tešiť z maličkostí, z vyrezávaného koníka, ovečky alebo z handričkovej bábiky. Vianoce boli pre nich najkrajšími sviatkami. „Darčeky sme nedostávali tak ako teraz, my sme sa najviac tešili na makovník, opekance, kávu Meltu a kapustnicu.“
