RABČA. Čučoriedky sú jedným z najvýživnejších druhov ovocia rastúce v našich horách. Sú vzácne, zdravé, plné vitamínov a minerálov, dodávajú človeku energiu, elán a dobrú náladu. Presne ako rovnomenný rabčiansky súbor, ktorý mal ešte začiatkom roka dvadsať členov a v priebehu polroka sa zväčšil na trojnásobok.
Najskôr iba v kostole
Gabika Čulová je rodáčka zo Zubrohlavy, do Rabče sa vydala pred tridsiatimi rokmi. Asi po roku začala na podnet manžela hrávať na detských svätých omšiach na klavíri. Neskôr začala učiť aj v námestovskej umeleckej škole. S deťmi si každoročne na Vianoce nacvičili pár kolied, ktoré hrávali a spievali počas vianočných bohoslužieb.
Malá skupinka heligonkárov sa rozrastala, štrnásť rokov dozadu ich už počas sviatkov hralo v kostole pätnásť. A pridávali sa aj malí speváci. Pred ôsmimi rokmi stretla Gabika nadanú Karolínku, ktorá s ňou začala hrávať na omšiach. Ku klaviristke sa tak pridala akordeonistka.
Deťom sa v zbore páčilo, pretrvávali starší a pridávali sa mladší. Detský spev a hra na hudobných nástrojoch boli milým oživením pre všetkých veriacich.
Pred šiestimi rokmi však prišiel zlom. Gabike sa narodila dcérka Adelka. Malý zázrak, ktorý si vyžadoval 24-hodinovú starostlivosť. Skúšky v kostole musela zrušiť. Obetavá vedúca však zboristov neopustila. Skúšky presťahovala k sebe domov.
„A takto to fungovalo až do mája tohto roku, cvičili sme výlučne u nás,“ rozpráva Gabika. „Sformovala sa silná zostava, občas sme chodili aj do susedných farností zaspievať. Pred štyrmi rokmi sme prvýkrát spievali a hrali na mariánskom odpuste u nás v obci. Postupne nás začali volať aj z okolitých farností.“
Malí umelci radi vystúpili všade, kam ich pozvali. Problém bol však v tom, že mimo rodiska sa museli nejako uviesť. Keď začala Gabika vymýšľať názov, prvé, čo jej napadlo, boli čučoriedky.
„Vznikli sme pri našom Kostole Navštívenia Panny Márie v Rabči. Z úcty k nej, ona nás sprevádza, vedie a takto sa všade aj prezentujeme. Ale potrebovali sme názov, jednoduchý a ľahko zapamätateľný, ale aj výstižný. Čučoriedky sú presne to, čo nás vystihuje – sviežosť, vzácnosť, zdravie, elán a dobrá nálada.“
Hľadá krásu tam, kde ju iní nevidia. Tvorí oceňované scény aj kostýmy Čítajte Náročné obdobie
Gabika s rodinou boli pred tromi rokmi na púti v Šaštíne, na ktorej sa zúčastnil aj pápež František. Svätý Otec si na požehnanie vybral z obrovského davu práve jej Adelku.
Dievčatko sa totiž narodilo s viacerými zdravotnými problémami. Hoci Gabika mala ukážkové tehotenstvo, v ôsmom mesiaci sa niečo pokazilo. Nikto nevedel, čo sa deje. Až keď museli dnes už päťnásobnej mamičke robiť urgentný cisársky rez, aby zachránili ju aj bábätko, naplno si uvedomila, že je zle.
Dievčatko nemalo vyvinuté svaly, vyše roka nesedelo, prvýkrát sa postavilo, keď malo dva roky aj štyri mesiace. Rodina absolvovala nespočetné množstvo vyšetrení, konzultácií a rehabilitácií v rôznych zariadeniach, u súkromníkov. Sami alebo na odporúčanie známych hľadali odborníkov, ktorí by im povedali, čo vlastne ich Adelke je.
Dozvedeli sa to až po troch rokoch v Čechách, kde sa vďaka tamojším lekárom dievčatko aj rozrozprávalo. Na to všetko musela Adelka podstúpiť aj náročnú operáciu srdiečka.
Jeden by ani len nepredpokladal, že takto osudom ťažko skúšaná mama, ktorá chodila všade s dcérkou, by mala čas a energiu venovať sa ešte deťom zo zboru. Ale ona tú silu a čas naozaj pre svojich zverencov našla.
Začalo sa to v Krakove
Po Šaštíne oslovila Čulovcov redaktorka Rádia Lumen, ktorá robila reportáž z púte. „Začiatkom tohto roka ma kontaktovala opäť, či by sme s Čučoriedkami nevystúpili na púti v Krakove.“ A vtedy sa spustil kolotoč, o ktorom sa vtedy ešte len 29 zboristom z Rabče ani nesnívalo. Vďaka púti v Poľsku spoznalo rabčianske Čučoriedky celé Slovensko, ba dokonca svet.
„Písali nám Slováci žijúci v Austrálii či Amerike, ako sa im páčilo naše vystúpenie. Bolo to úžasné, ako dalo zoskupenie z takého maličkého územia kdesi zo severu Slovenska o sebe vedieť celému svetu.“ Ponuky na vystúpenia sa začali len tak hrnúť. Do pár týždňov mali Čučoriedky plný diár počas letných prázdnin, vystupovali každý víkend. Na jeseň mali za sebou rekordných 58 vystúpení.
Viedli Národný pochod za život v Košiciach, cestou na odpust v českom Chomutove odohrali krátky koncert pred pražským hradom. „A spievali a hrali sme aj v replike kaplnky z Loreta, ktorá stojí neďaleko hradu,“ rozpráva Gabika. „Loreto je mesto v Taliansku, kde bol podľa legendy cez noc anjelmi premiestnený domček z Nazareta, v ktorom bývala Panna Mária a bolo jej v ňom zvestované, že sa jej narodí Ježiško. V Prahe majú aj zopár tehál priamo z toho domčeka.“
Na Orave sa chystá cez zimu veľa prechodov, pozrite si kalendár Čítajte Súbor je pre Adelku terapiou
V prvých Adelkiných rokoch, keď chodievala rodina za lekármi po celom Slovensku, občas Gabiku napadlo, že zbor bude musieť nechať. Ale bola to práve malá princezná, ktorá ju prinútila zotrvať. „Ten náš malý zázrak ma presvedčil, že musím pokračovať,“ rozpráva vedúca. „Ona totiž muzikou a deťmi doslova žije. Nesmierne ju to baví, ťahá dopredu, muzika, kostol, to je jej svet, veľmi ju to dobíja. Ona je spokojná, a to ma najviac teší. Keď sme ešte cvičili u nás a povedala som jej ráno, že bude skúška, sama ponosila do kruhu stoličky, lebo vedela, ako sedávajú heligonkári. A takto to muselo byť až do poobedia, kým deti neprišli.“
