Amatérsky hokej na Orave má svojho mohykána. Súťaž zakladal, stále riadi a rozhoduje

LIESEK. Oravský zväz ľadového hokeja (OZĽH) a JOZEF BABINSKÝ je dvojica, ktorá to ťahá spolu už jubilejnú štyridsiatu sezónu.

Ako v manželstve, tak aj v športe prišli krajšie i ťažšie chvíle. Ostali už iba spomienky, ale omnoho viac je tých pozitívnejších.

Presne 19. decembra 1985 konštituovali zástupcovia siedmich oddielov samostatnú oravskú hokejovú súťaž (Pucov, Trstená, Mutné, Pribiš, Tesla Nižná, Oravská Lesná a Družstevník Nižná).

„Začiatky boli ťažké. Rozpis súťaže sa klepal na stroji a posielal klubom poštou. Keď bolo večer nepriaznivé počasie, koľkokrát sme si telefonovali, či sa bude vôbec hrať. Kluby sa neraz modlili, aby neprišiel odmäk,“ zaspomínal Jozef Babinský, prvý predseda športovo--technickej komisie a už 22 rokov predseda OZĽH.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dedina sa už tridsať rokov baví hokejbalom. Tatík znovu ukázal, prečo je šampión Čítajte 

Je už jediný aktívny funkcionár z tých, ktorí začali písať novodobú históriu oravského amatérskeho hokeja.

Dovolíme si povedať mohykán. Navyše je stále aj rozhodcom a to v novembri tohto roku oslávil okrúhlu sedemdesiatku.

Ako je možné, že ste stále v takej skvelej fyzickej kondícii?

Už roky mám rovnaký denný režim. Vstávam o štvrtej ráno. Pomodlím sa a potom si pocvičím brušáky, kliky a drepy. Následne sa najem a idem do práce. Autobus mi chodí o 5.15 h. Zastávku mám pri dome v Liesku. V lete sa snažím bicyklovať a robiť pešie túry.

Kedy prišiel do vášho života hokej?

Ako prvý mi napadne moment z roku 1960. Chlapci si urobili v Liesku ľadovú plochu na mieste, kde teraz stojí kultúrny dom. Vtedy ma hokej nejako chytil. Vydržal som stáť na tej zime a pozerať sa na zápas chlapov aj pol dňa.

Veľmi rád som v časoch Československa počúval reláciu S mikrofónom za hokejom. Písal som si tiež všetky prvoligové hokejové výsledky do notesa.

Tesla Orava Nižná na turnaji v Pribiši v sezóne 1983/1984. Vtedy hrali liptovskú súťaž. Jozef Babinský je v dolnom rade tretí zľava. (zdroj: archív Jozefa Babinského)

V čom je podľa vás najväčšia krása tohto zimného športu?

Podľa mňa každý šport má svoje čaro. Dlhé roky som hrával aj futbal. Aj keď som malej postavy, rád si zahrám volejbal, basketbal, stolný tenis alebo klasický tenis.

Na hokeji je asi najkrajšia tá dynamika a rýchlosť. To robí podľa mňa z tohto športu obľúbenú hru.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nepočuje dobre, za stolom je hviezda. Marek sa pýši už tromi titulmi majstra Európy Čítajte 

Ako hokejista Tesly Nižná ste stáli ste pri zrode Oravskej hokejovej súťaže. Prečo vznikla iniciatíva hrávať súťažne?

Chceli sme súťažiť a porovnávať sa. Je to asi taká prirodzená vlastnosť každého športovca. Chodili sme najprv hrávať na Liptov, potom sme sa stretávali s Pucovcami. Povedali sme si, či neskúsime založiť vlastnú súťaž a tak vznikol náš Oravský zväz ľadového hokeja.

Aktuálne sa hrá štyridsiata sezóna. Čo pre vás ako súčasného predsedu OZĽH znamená toto jubileum?

Vidím hlavne znateľný progres vo všetkom, čo sa hokeja týka. Keď sme začínali, nemali sme výstroj, hokejky, šatne a ľadové plochy boli prírodné. Aj keď som nebol prvé dva roky predsedom, bol nebohý Milan Ďaďo, od samého začiatku padla tá organizácia súťaží na mňa.

Kým Gustáv Socháň žil, tiež pomáhal. Vždy, keď mužstvá niečo potrebovali, ten hromozvod som bol od začiatku ja. Neboli vtedy mobily ako dnes. Ja som na telefónnu prípojku domov čakal niekoľko rokov, do roboty mi volávali. Niekedy to bolo veľmi komplikované.

V prvých dvoch súťažných ročníkoch nám prírodné podmienky priali. Lenže v treťom už nie. Vonku sa odohral iba jeden zápas. Ostatné sme museli presunúť do susedných okresov, kde už mali štadióny s umelou ľadovou plochou.

Po tejto skúsenosti sme sa s nebohými Gustávom Socháňom a Jánom Slivčákom začali intenzívne zaoberať výstavbou zimného štadióna s umelou ľadovou plochou na Orave.