DOLNÝ KUBÍN. Pohnútky a príbehy žien, ktoré prichádzajú k Márii Mäsiarovej, aby sa naučili šiť, sú rôzne. Ide o úradníčky, podnikateľky, mamičky na materskej dovolenke i dospievajúce dievčatá.
„Jednu na kurz šitia dotlačil syn, ktorý chcel mať od vlastnej mamy tričko, ďalšia sa chcela naučiť upravovať oblečenie, lebo v rodine majú nekonfekčné veľkosti a nič im nesedí,“ rozpráva Dolnokubíčanka. „Šila tiež u mňa veľmi šikovná žienka s ťažkým životným osudom. Chcela šiť pre svoje deti, no nemá peniaze na šijací stroj, tak si niečo pekné vytvorila na tom mojom.“
Mnohé matky si prídu za stroj oddýchnuť od každodenných povinností.
Máriu šitie lákalo odmala. V puberte sa chcela odlíšiť od svojich rovesníčok práve obliekaním. To, čo sa jej páčilo, nebolo dostať v obchodoch.
„Najskôr som skúšala otravovať mamu, no keď som to už preháňala, ukázala mi stroj a povedala, že sa mám naučiť šiť sama. Viac mi nebolo treba, zavrela som sa do izby, zlomila hneď ihlu, ale pri stroji som už zostala,“ zaspomínala si na svoje začiatky mama dvoch chlapcov.
Pri šití vypína kolotoč myšlienok
Mária odjakživa niečo vlastnoručne vyrábala, maľuje, skúšala štrikovať, háčkovať, vyšívať. Pred ručným šitím však dáva prednosť stroju. Začínala na dnes už veteránskom šijacom stroji značky Čajka. Bolo to spôsobom pokus – omyl.
Na tejto mašine šije z času na čas dodnes, zatiaľ ju nesklamala. Myslí si, že zručnosť narábania s ihlou má a vždy bude mať opodstatnenie. Človek ju totiž môže využiť v každodennom živote.
„Šitie je výbornou alternatívou rýchlej módy, ktorou sme v súčasnosti zahltení. Nekvalitné oblečenie, často toxické materiály, zlé podmienky zamestnancov vo fabrikách, rýchlo meniace sa trendy, to všetko dokáže nahradiť ručná výroba oblečenia. Je šetrná k životnému prostrediu aj k peňaženke. Veci, ktoré si ušijeme sami, si viac vážime, lepšie nám sedia a väčšinou vydržia aj oveľa dlhšie než tie z lacných reťazcov.“
Vlastnoručné šitie je podľa vyštudovanej prekladateľky výhodné aj z praktických dôvodov, nikdy nevieme, kedy sa nám zíde vedieť si zašiť gombík alebo dieru, zúžiť šaty, skrátiť závesy na oknách.
„No a nemenej dôležitým je samotný proces tvorby, ktorý napríklad mne prináša oddych. Hlava dokáže pri šití, rovnako ako pri akejkoľvek tvorivej činnosti, vypnúť kolotoč myšlienok, lebo sa treba sústrediť na stroj, strihanie, špendlenie. Človek si vydýchne a niečo pekné ešte aj vytvorí.“
Šitia sa chytajú aj muži
Naučiť sa šiť chcú ženy každého veku. Na kurzoch prevažujú tridsiatničky. Ide vraj hlavne o mamičky, ktoré sú s príchodom detí uvedomelejšie vo výbere oblečenia, a chcú sa samy naučiť ušiť čiapku, tepláky alebo iné kusy detských odevov.
„Mladá generácia sa viac zamýšľa nad pôvodom svojho oblečenia. V okolí vidím obrovský nárast záujmu o oblečenie z druhej ruky, o prešívanie starých vecí na nové.“ Ženy sa inšpirujú na internete, ktorý dnes prináša množstvo návodov, postupov, vďaka čomu sa vedia ľahko naučiť čokoľvek.
Záujem o šitie a látky majú, síce výnimočne, ale predsa, aj muži. Najznámejším je Matej Rabada. S manželkou sa venuje modrotlači a výrobe originálnych odevov a doplnkov z vlastných látok.
„Martin Rybanský z Dolného Kubína navrhuje limitované edície, kusové mikiny a tepláky pre snowboardistov,“ hovorí vyštudovaná prekladateľka. „Na pobavenie dodám, že najväčší mužskí nadšenci šitia v okolí sú moji dvaja synovia, ktorí majú stále nové nápady na to, čo by sme mohli ušiť.“
Správne vyrobený prsteň vie so svojím nositeľom nadviazať puto, hovorí umelecký šperkár Ján Jánoš Čítajte Inšpirujú ju látky
Máriu inšpirujú v tvorbe látky. Do veľkoskladov s látkami sa chodievala kochať ako do galérie. Predstavovala si pritom, čo by z tej ktorej ušila.
