DOLNÝ KUBÍN. Keď sa Viera Baleková rozhodla chovať kalifornské dážďovky, zákon o triedení bioodpadu ešte neexistoval. Pri bytovkách neboli kontajnery na kuchynský odpad, obce a mestá nemali povinnosť ho separovať.
Dážďovky chová v izbe
„Doma sme začali s triedením zeleného odpadu pred šiestimi rokmi. Patríme k domácnostiam, v ktorých sa konzumuje veľa ovocia a zeleniny, pijeme veľa čaju a kávy,“ rozpráva Dolnokubínčanka.
„Vždy mi bolo ľúto vyhadzovať dobré organické zvyšky do komunálneho odpadu, preto som sa rozhodla založiť si vedro a väčšie časti odpadu nosiť na záhradu do kompostu.“
V zime však Viera chodieva na záhradu menej, odpad musel tak či tak putovať do obyčajného koša. To sa jej nepáčilo a tak hľadala spôsoby, ako využiť bio zvyšky aj cez zimu.
O možnosti chovať kalifornské dážďovky už vedela, no stále váhala. „Bála som sa, či s tým nebude veľa roboty, či to nebude smrdieť.“ Po zhliadnutí videí na internete sa rozhodla zaobstarať si bytový kompostér. Hovorí sa mu vermikompostér, slovo vermes znamená v preklade červ.
Kúpila si potrebné vybavenie a, samozrejme, to najdôležitejšie – násadu kalifornských dážďoviek Eisenia Fetida.
Začiatky boli všelijaké, tak, ako to obvykle býva s každým živým organizmom. „Nemala som vo svojom okolí nikoho, s kým by som sa poradila. Preto som skúšala, mám rada výzvy,“ hovorí Viera Baleková.
Kompostér má svoje miesto v jednej z izieb Vierinho bytu. „Nezapácha,“ tvrdí, „je to celkom pekný kus nábytku. Ak sa človek neopýta, vôbec nezistí, že v nádobe niekto žije, a už vôbec nie dážďovky.“
Sú to múdre a prispôsobivé tvory
Kalifornské dážďovky sú vraj veľmi múdre zvieratká. Sú to hermafrodity, vedia sa prispôsobiť prostrediu, v ktorom žijú.
Čím viac potravy majú, tým viac sa množia, čím je teplejšie, tým sú pracovitejšie.
Ak nemajú dosť potravy, požierajú slabšie jedince, tak isto, ako rozložia zvyšky svojich mŕtvych spolubývajúcich. K svojmu životu potrebujú veľmi málo.
„Sú svetloplaché, ak otvorím kompostér, zalezú. Nikdy neviem, koľko ich tam vlastne je, len pri prehrabávaní hmoty vidím, že tam sú aj malé aj dospelé jedince, čo znamená, že sú v pohode, lebo viem, že sa rozmnožujú.“
Kalifornské dážďovky rozložia takmer všetko, no nemajú rady cibuľu, cesnak a zázvor. Naopak, milujú šupky z banánov a uhoriek, kostrnky z hrozna či paradajky. Zbožňujú i šupky zo zemiakov a cvikle, no ich rozklad trvá dlhšie.
„Mnoho ľudí im dáva aj kôru z citrusov, mne sa to veľmi nepáči, preto to nerobím. Vždy si položím otázku, čo chcem mať v pôde na záhrade a podľa toho ich kŕmim,“ vysvetľuje chovateľka. „Majú rady rozmanitú stravu, nám by sa tiež nepáčilo, keby nás každý týždeň kŕmili šupkami zo zemiakov alebo melónu. Čím väčší kus rastlinného zvyšku im dáte, tým dlhšie to rozkladajú.“
Ak majú Balekovci zvyškov viac, kŕmia ich aj dvakrát do týždňa, ak menej, najmä v zimnom období, stačí raz za týždeň.
Najväčšie oravské bábätko sa volá Teodor. Pri narodení vážil rovných päť kíl Čítajte Mimo kompostér neprežijú, uschnú
Dážďovkám vôbec nevadí, ak rodina odíde na dovolenku alebo na návštevu. Bez kŕmenia vydržia tri týždne, keď treba, aj dlhšie. Veľmi dôležitou zásadou v kompostéri je rovnováha.
„Koľko pridám zvyškov bio odpadu, toľko je potrebné pridať uhlíkatého, suchého materiálu – listov zo stromov, kotúčiky z toaletného papiera, piliny. Toto bola jedna z vecí, o ktorej som v úplných začiatkoch vedela veľmi málo, a z kompostéra mi začali lietať mušky. Vtedy som mala obavy, či ma manžel nevyhodí spolu s kompostérom na ulicu,“ smeje sa Viera.
Ak je v kompostéri zachovaná rovnováha, dážďovky si tam žijú svojím životom. Vôbec o nich neviete. Za roky chovu Vierin kompostér opustili štyria či piati prieskumníci. Netreba sa vraj toho obávať. Mimo kompostér totiž neprežijú.
