DOLNÝ KUBÍN/NEW YORK. Zažila pád newyorských dvojičiek, deväťročné odlúčenie od rodiny i tvrdé podnikateľské začiatky. Na svoje oravské korene nezabudla, obe jej deti hovoria plynulo po slovensky.
Lýdia Martinez Majdišová sa narodila v Trstenej, detstvo prežila v Tvrdošíne, neskôr bývali v Dolnom Kubíne.
V Amerike žije vyše dvadsať rokov, usadila sa na ostrove Shelter Island, kde s manželom vedú zabehnutú kaviareň s reštauráciou.
Zrazu sa všetko zmenilo
V treťom ročníku dolnokubínskeho gymnázia sa prvýkrát dostala za hranice a rok študovala v Kanade. Po úspešnej maturite na Slovensku vyštudovala učiteľstvo, anglický a slovenský jazyk a literatúru.
„Už počas štúdia ma kamaráti prehovorili ísť si do USA počas leta privyrobiť, a to sa mi stalo osudným,” spomína Oravčanka Lýdia.
Bolo to v roku 2001, keď sa dve mladé študentky dostali do newyorského Hamptonu na Long Islande. Lýdia celé leto pracovala v jednej z tamojších kaviarní.
Dievčatá tam stretli mnoho zaujímavých ľudí, veľa cestovali a spoznávali Ameriku. A práve vtedy stretla aj svojho budúceho manžela, hoci ešte pár rokov trvalo, kým sa dali dokopy.
„Potom došlo k teroristickému útoku a pádu dvojičiek. Bolo to neskutočné, ľudia utekali do Hamptonu, pretože v New Yorku sa nedalo existovať. Zažili sme to na vlastnej koži. Zrazu sa všetko zmenilo – spôsob cestovania, pohľad na turistov, bezpečnosť.”
Deväť rokov odlúčenia
Po tragických udalostiach sa Lýdia vrátila domov. Doštudovala, spromovala a ako čerstvá učiteľka sa vybrala navštíviť sestru v austrálskom Sydney.
„Nevedela som sa rozhodnúť, čo so sebou, ale neťahalo ma to do školstva, lákalo ma cestovanie, chcela som spoznávať svet. V Austrálii som dlho zostať nemohla, rozhodla som sa preto vrátiť na svoje staré miesto do New Yorku a ešte si privyrobiť.”
Manželia dali zreštaurovať kamenný kríž neďaleko Oravskej priehrady, vrátili mu bielu farbu Čítajte Vtedy netušila, že sa na Slovensko už tak skoro nevráti. Osud sa však postaral o to, že Lýdia tam našla spriaznenú dušu, súčasného manžela, ktorý bol pôvodne jej zamestnávateľom. Písal sa rok 2003.
„Zblížili sme sa a ja som si už bez neho nevedela predstaviť budúcnosť. O rok prišla na svet naša dcéra a už nebolo cesty späť,” rozpráva Lýdia.
V texte sa dočítate:
- čo ju ťahalo do sveta,
- prečo sa rozhodla ostať v Amerike,
- ako sa žije na malom ostrove pri New Yorku,
- s čím sa borili na začiatku podnikania,
- kedy jej najviac chýbal domov.
Nasledujúcich deväť rokov, kým si nevybavila potrebné papiere, Oravčanka na Slovensko nesmela vycestovať vôbec.
„Bolo to kruté, depresívne, ale prežili sme to a moja prvá návšteva doma bola neskutočná. Bola som ako v delíriu, navyše som prišla rovno na bratovu svadbu, kde som sa stretla s celou mojou širokou rodinou.“
Po týchto ťažkých rokoch sa na Slovensko aj s rodinou vracia minimálne raz do roka.
Išla za hlasom srdca
Oravčanka neodišla z domu hľadať lepší svet. Ako sama hovorí, Oravu miluje, nosí ju stále v srdci a za domovom si neraz aj poplakala. Za New York ju však vymenila práve preto, že tam našla lásku. Spolu už prekonali mnoho dobrého aj zlého, ale kvôli nemu a ich rodine sa rozhodla zostať v Amerike. Hoci by bola najradšej, najmä keď boli deti malé, keby žili na Slovensku.
„Pre manžela by však jazyková bariéra znamenala neschopnosť pracovať a nechcela som ho ako živiteľa rodiny postaviť do takej situácie a pripraviť mu aj kultúrny šok. On je pôvodom Mexičan, v USA žije už 40 rokov, mal tam svoj biznis a bolo preto jednoduchšie, aby som sa prispôsobila ja.”
Jej odchod najhoršie znášali rodičia. Pochádza zo štyroch súrodencov, ako najstaršia však s nimi bola najdlhšie. „Doteraz si nesiem v srdci maminkine slová, ako ma prosila, aby moje deti vedeli hovoriť po slovensky, aby sa vedela dohovoriť s vlastnými vnúčatami. A tak som sa snažila našim deťom aspoň vštepovať lásku k Slovensku, k rodine, k Orave, k našej kultúre,“ rozpráva Oravčanka.
Výsledkom jej snáh je, že obidve deti, 20-ročná dcéra a 16-ročný syn, hovoria plynule po slovensky, jeden školský rok dokonca absolvovali na dolnokubínskej Základnej škole Martina Kukučína.
Ideálne podmienky na život
Predstaviť si pokojný život s lokálnymi potravinami v New Yorku je pre našinca takmer nemožné. Oravčanka však naozaj žije v takej časti USA, o ktorej by sníval nejeden Slovák.
S rodinou bývajú na malom ostrove Shelter Island, kde žije celoročne 2500 ľudí, dostanete sa tam len kompou, takže kriminalita je takmer nulová. Miestni bežne nechávajú kľúče v autách či odomknuté domy. Počas leta sa počet obyvateľov zvýši na 10-tisíc vďaka turistom, ktorí majú na ostrove letné sídla. To mu však na kráse neuberá.
V najväčšom oravskom meste vyrastajú byty, do centra sa sťahuje život Čítajte „Učaroval mi tu pokoj, príroda, more, čistý vzduch, čerstvé morské ryby, farmy, vinice,“ rozpráva Lýdia Martinez. „Takmer všetko základné sa tu dá zohnať z lokálnej produkcie, či už zelenina, ovocie, hrozno, víno, ryby, divina, mlieko, maslo z tunajších fariem. Milujem to.“
Na ostrove stále funguje výmenný obchod medzi ľuďmi aj podnikmi. Ľudia sú tam väčšinou príjemní a nápomocní. Na nevídanej úrovni je aj tamojšia spolupráca v rámci komunity. Miestni sa spolu snažia vytvoriť niečo krajšie a vzájomne si pomáhajú, keď sa niekto ocitne v núdzi, v nemocnici, alebo ak niekoho postihne tragédia.
„Celá komunita okolo vás sa zomkne, zabezpečí jedlo, peniaze na vykrytie základných veci, ak je to potrebné, organizujú sa zbierky, omše za ľudí, ktorí to potrebujú. Dokonca kostoly, máme štyri, prispievajú ľuďom v núdzi. Deje sa to bežne, podľa mňa je to úžasné a takto by to malo fungovať všade.“
Na maličkom ostrove funguje asi pätnásť mimovládok, ktoré pomáhajú v rôznych oblastiach verejného života. Jednu vedie aj Lýdia. Pomáha deťom a študentom a dotuje ich mimoškolské aktivity.
