ORAVSKÁ POLHORA. Veriaci v Oravskej Polhore si tento rok pripomínajú 75. výročie Katolíckej akcie. S úctou a vďakou spomínajú na pána farára Františka Irhu, ďakujú za príkladný prístup pri obrane biskupa Jána Vojtaššáka.
Nezabúdajú ani na spoluobčanov, ktorí za svoje presvedčenie pri obrane Františka Irhu boli súdne trestaní.
V kostole v Oravskej Polhore bola v júni 2024 inštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku veriacich, ktorí nebojácne vystúpili na obranu viery.
V rabčianskej farnosti, ktorú tvorili obce Rabča, Oravská Polhora a Sihelné, bolo 6. októbra 1941 zriadené druhé kaplánske miesto, na ktoré v roku 1946 nastúpil František Irha. V rokoch 1946 – 49 s ním pôsobil aj druhý kaplán Andrej Doranský.
Kaplán Irha vyučoval v roku 1946 na štátnej meštianskej škole v Rabči zriadenej v školskom roku 1946/47 pre ročníky šesť až osem. Dochádzali tam deti z Rabče, Rabčíc, Oravskej Polhory a Sihelného.
Deti viedol k športu
Vyučovanie v škole pri kostole bolo dvojzmenné. František Irha videl u žiakov záujem o šport, u chlapcov najmä o futbal. No nemali ho kde hrať. Preto si z jeho iniciatívy na jar 1949 svojpomocne pripravili potrebnú plochu ihriska na kamenci poniže kostola.
Pri úprave pozemku pomáhali i priaznivci futbalu z Oravskej Polhory, medzi inými aj dodnes žijúci Karol Sučák, ktorý bol aj aktívnym futbalistom. Nadšený pán kaplán začal na ihrisku trénovať mladých futbalistov, aby mohli s inými obcami hrať súťažne. Mladší hrali medzi sebou, mnohí nemali kopačky, spočiatku hrali bosí. Futbal sa začal šíriť aj medzi staršími priaznivcami.
Fico ho označil za nepodstatného študenta. Janigu ocenili, blahoželal mu aj český prezident Čítajte Pán kaplán sa učil „šustrovať“ u obuvníka Antona Cvoligu, aby sa naučil šiť kopačky. Mnohé pre chlapcov naozaj ušil. Pán Irha bol prvým priekopníkom nielen futbalu, ale športu v Rabči a okolitých obciach vôbec. Na dlhé zimné obdobie dal u miestneho stolára zhotoviť pingpongový stôl.
Zákaz ho nezastavil
V roku 1948 sa v Československu zmenil politický vývoj, silnel politický tlak a od roku 1949 nabralo prenasledovanie cirkvi takú intenzitu ako nikdy v dejinách. Začala sa Katolícka akcia, podľa ktorej mal byť náboženský život uzavretý medzi múrmi kostola a mimo neho sa nesmela vykonávať žiadna náboženská činnosť.
Proti akcii sa ozvali slovenskí aj českí biskupi a po tajnej porade v Prahe vydali pastiersky list s názvom Hlas biskupov a ordinárov veriacim v hodine veľkej skúšky. Aj biskup Ján Vojtaššák zaslal pastiersky list, v ktorom vysvetľoval škodlivosť rozkolníckej aktivity.
Pastiersky list prišiel na poštu do Rabče, no štátna bezpečnosť ho zhabala, avšak prostredníctvom iných kňazov sa dostal na farský úrad. Napriek zákazu ho kaplán Irha prečítal. Tým sa dostal do nemilosti štátnej moci.
Pri čítaní pastierskeho listu bol v kostole istý žandár v civile. Keď vyšiel von, vrhli sa naňho mnohí chlapi a zbili ho. Žandár ostal omráčený a skrvavený. Po chvíli sa zdvihol a išiel telefonovať o pomoc. Prišla posila na dvoch autobusoch. Všetkých chlapov okolo fary pozbierali, niektorých zbili, niektorí skončili vo väzení.
Eštebáci sa nezastavili pred ničím
František Irha sa po tejto akcii dva mesiace skrýval po domoch v Sihelnom a Oravskej Polhore. Potom sa však išiel vydať vyšetrovateľom do Žiliny. Zatkli ho, týrali a psychicky mučili. Bol odsúdený na 17 rokov za poburovanie ľudí, z čoho si polovicu odsedel vo väzení, do roku 1957.
Počas väzenia prežil veľké útrapy, ktoré veľmi poznačili jeho zdravie fyzické i psychické. Eštebáci pozvážali do ruzynského „sila“ a leopoldovského „mlyna“ veľa spišských kňazov. Nástojčivými výzvami, hrozbami i hladom ich nútili svedčiť proti svojmu biskupovi Jánovi Vojtaššákovi. Dlhotrvajúcim väznením sa im podarilo slabnúcich kňazov Františka Irhu a Štefana Baču tak zlomiť, že vypovedali svedectvá podľa žiadosti eštebákov.
Obidvaja s plačom oľutovali svoju slabosť vyhlasujúc, že ju spôsobilo štvormesačné „školenie“ eštebákmi a vnútorné memorovanie ich „svedectiev“, ktoré im eštebáci priamo injektovali do pamäti tzv. „liečivými tabletami“, ktoré zoslabovali ich vôľu. Štefan Bača zomrel 4. novembra 1957.
Opravoval kostol, venoval sa včelám
Rabčianski veriaci si na Františka Irhu, prvého mučeníka komunistického režimu, vďačne spomínajú. V rokoch 1949 – 58 bol vo väzení, mimo pastorácie. V roku 1958 ho ustanovili za správcu rabčianskej farnosti. V roku 1959 dal vymaľovať kostol, ďalší rok pokryli strechu pozinkovaným plechom. František Irha zabezpečoval tieto práce s podlomeným zdravím.
Veľa času trávil pri svojich včielkach – bol zanieteným včelárom. Bol veľmi spoločenský, farníkmi obľúbený. Napriek ubúdajúcim silám neúnavne pokračoval v opravách kostola.
V roku 1967, napriek nevôli a nesúhlasu mnohých veriacich, ho preložili do Vydrníka. Tu zomrel 30. decembra 1967 v 21. roku kňazstva a 47. roku života. Pochovaný bol 3. januára 1968 vo Veľkej Lesnej za veľkej účasti veriacich rabčianskej farnosti, čím mu naposledy vyjadrili vďačnosť za obetavý život a príkoria, ktoré trpel za obranu viery.
Žilinská župa chce spájať stredné školy v celom kraji. Optimalizáciu naplánovala v ôsmich mestách Čítajte
