VELIČNÁ. V záhrade Zgútovcov stojí skrčená jabloň. Na pohľad nenápadný, bežný ovocný strom. Výnimočný je svojím vekom, má sto rokov. A stále rodí.
„Síce to nie sú také tie naleštené jabĺčka, aké dnes kupujeme v obchode, no v tých časoch sme iné nemali a boli nám dobré aj také,“ hovorí Ján Zgút.
Ján Zgút. (zdroj: Saša Mikulášová)Jabloň zasadil jeho starý otec okolo roku 1923, keď dostaval vo Veličnej dom. Na pozemku zostala vykopaná jama, v ktorej počas výstavby miešali vápno. Posadil do nej ovocný strom.
„Vzal si štep od suseda, tomu ho dal vtedajší evanjelický farár, vraj ho priniesol kdesi zo severu,“ spomína 89-ročný Ján. Strom bol podľa neho odjakživa nesmierne odolný voči škodcom i počasiu.
„V roku 1928 bola krutá zima, pomrzli všetky stromy. Prežila len naša jabloň.“ Strom je doposiaľ zdravý, tvrdí dôchodca, a nič mu nechýba. „Len by ho bolo treba zastrihnúť.“
Storočná jabloň v záhrade na Mrzáčke, miestnej časti Veličnej, má každý rok i plody. Ján si pamätá, že v čase úrody bola vždy obsypaná jablkami. Dozrievali skoro, zväčša v júli.
Storočná jabloň vo Veličnej. (zdroj: Saša Mikulášová)„Chodievali sme vtedy kosiť lúky. Keď sme sa vracali z roboty, pristavili sme sa pri nej a jedli jablká na osvieženie,“ rozpráva veličniansky rodák. Keďže iného ovocia nebolo, aj plánky, ktoré by v súčasnosti už len málokto jedol, boli vzácnosť.
Rovnako ako hrušky. Tie Zgútovci nemali. S úrodou sa s nimi vďačne delili susedia. Hrušky vraj neboli veľké, no chutili.
„Stará mama ich celé vkladala ešte do rozohriatej pece, v ktorej predtým piekla chlieb,“ hovorí pamätník. „Keď sa usušili, odložili sme ich a na Vianoce z nich urobili kompót, bola to taká lahôdka k štedrovečernému jedlu.“
Vypustenie Oravskej priehrady odkrylo odpadové rúry. Špiníme si do vlastného, varujú znepokojení ľudia Čítajte
