TRSTENÁ/NOVOŤ. Bezmála šesťsto detí a učiteľov zo Základnej školy P. O. Hviezdoslava z Trstenej sa zapojilo do charitatívnej akcie na pomoc sedemročnému Jakubkovi z Novote. Na rehabilitácie mu vyzbierali 1585 eur.
Spoločná pomoc
Už niekoľko rokov spolupracuje trstenská základná škola s neziskovou organizáciou Z lásky k deťom. Spoločne robia projekty, ktorými pomáhajú chorým deťom, sociálne slabým ľuďom či odkázaným na pomoc iným.
„Cez ne sa snažíme našich žiakov viesť k ľudskosti, solidarite, empatii,“ hovorí učiteľka Ivica Dafčíková. „Chceli sme, aby žiaci pochopili každú pomoc druhým a zistili, že aj malé skúsenosti môžu znamenať veľkú zmenu.“
Preto spoločne zorganizovali týždňovú zbierku na Jakubkovu liečbu, počas ktorého dávali žiaci, učitelia a rodičia dobrovoľné príspevky. Práve osud malého bojovníka ich inšpiroval natoľko, že chceli nielen vyzbierať čo najviac financií na jeho liečbu a rehabilitácie, ale taktiež ukázať žiakom a ostatným na škole, ako sa dá spoločne konať dobro.
„Skutočné bohatstvo totiž nespočíva v tom, čo máme, ale v tom, čo dokážeme odovzdať druhým. Každý čin láskavosti a pomoci je semienkom, z ktorého môže vyrásť niečo veľké,“ hovorí učiteľka.
Malý bojovník
Jakubko Brisuda sa narodil v 26. týždni, vážil 900 gramov a hneď po pôrode ho previezli do Martina. Otec Milan ho videl v ten deň, mama Jana až o tri dni.
„Tehotenstvo som mala bezproblémové,“ spomína dnes už štvornásobná mamička. „V ten deň som bola na omši, keď som zacítila akési tlaky. Doma sa to zhoršilo, tak som išla na pohotovosť, kde mi povedali, že musím porodiť.“

Od lekárov sa dozvedela, že dieťatko nemá veľkú šancu prežiť, preto budú v prvom rade zachraňovať jej život. Našťastie, malý bojovník to zvládol. Rovnako ako náročnú operáciu o necelé dva týždne, keď lekári rodičov taktiež pripravovali na najhoršie.
Jakubko sa narodil 13. októbra, z Martina si ho rodina domov odviezla až 6. januára. S rôznymi pravidlami, upozorneniami a množstvom liekov. Chlapček vážil necelých 2500 gramov.
„Trojmesačné dieťa s váhou novorodeniatka,“ spomína Jana. „Ale boli sme šťastní, že sa ho podarilo zachrániť.“ Nasledovali mesiace striktne naplánovanej starostlivosti o bábätko. Pravidelne ho museli kŕmiť, nielen cez deň, ale aj v noci. Manželia sa striedali. Trvalo to asi pol roka, kým sa Jakubkova váha priblížila normálu a rodičia si mohli oddýchnuť aspoň od pravidelného nočného dokrmovania.
Chlapček začal chodiť
Jakubko začal liezť po štyroch ako ostatné deti v jeho veku. Postavil sa sám na nohy a začal chodiť. Chôdza sa však rodičom od začiatku nepozdávala. „Lekárka nás spočiatku upokojovala, že to je bežné, keď sa deti učia chodiť,“ hovorí Jana Brisudová.