Autor je chemik, v rokoch 1980 – 1989 bol riaditeľom Oravských ferozliatinárskych závodov v Istebnom. V súčasnosti sa venuje osvetovej činnosti v oblasti životného prostredia na Orave.
ISTEBNÉ. Začnem netradične. Vo vtedajších Kovohutách Istebné som začal pracovať v chemickom laboratóriu, v tom období modernou a progresívnou analytickou metódou emisnej spektrálnej analýzy.
Spomínam si na zadanie, ktoré som dostal. Zistiť, ktoré, predovšetkým vzácne a zriedkavé prvky obsahuje troska ukladaná na haldu. Dôvodom bol záujem zo strany nemeckých obchodných partnerov o materiál z haldy. Bola studená vojna a konfrontácia neobišla ani hospodársku a vedecko-technickú oblasť. Otázka, prečo majú Nemci záujem o tento materiál, bola preto vtedy relevantná.
Hoci vzorky obsahovali širokú škálu prvkov Mendelejevovej sústavy, rozbor z praktického pohľadu možného využitia haldy, pri vtedajších známych separačných metódach, nepriniesol nijaké ohromujúce a pozoruhodné výsledky.
Keď som o nich diskutoval s rozhľadeným a erudovaným hutníckym inžinierom Ernestom Teplickým, prorocky mi vtedy povedal: „Táto troska je bohatý surovinový zdroj a v budúcnosti príde čas, keď nové separačné metódy umožnia z nej toto bohatstvo vydolovať.“
Čas túto prognózu potvrdil, keď v priebehu rokov sa záujem o haldu postupne začal zvyšovať.
Základné údaje o halde
Halda s rozmermi zhruba 600x300x20 m vznikla v 50. rokoch 20. storočia. Výrobná činnosť, ktorá mala za následok ukladanie priemyselného odpadu – troskového materiálu, prebiehala v rokoch 1952 až 2002.
Odhadom by malo byť na skládke uskladnených okolo 4,5 milióna ton odpadu, v tom trosky z výroby ferochrómu s nízkym a stredným obsahom uhlíka (cca 2,6 milióna ton) a vysokého obsahu uhlíka (cca 0,7 milióna ton), jednotlivé druhy trosiek z výroby viacerých druhov ferozliatin, ako ferovolfrám (cca 42-tisíc ton), feromolybdén (cca 50-tisíc ton), ferotitán (cca 135-tisíc ton) a iných ferozliatin.
Ďalej zachytené úlety z filtračných odprašovacích jednotiek, výmurovky z pecí na výrobu ferozliatin, vápno, kremencový odpad, komunálny a ostatný odpad, popol a ďalšie.
Troskovisko zavážali troskou a ďalšími odpadmi bez pevného systému a podriaďovalo sa len niektorým prevádzkovým potrebám. Ukladaný materiál časom fyzikálno-chemickými procesmi zhutnel a aktuálne predstavuje tuhú, kompaktnú heterogénnu substanciu.
Existujú síce aj zmienky o nameranej rádioaktivite časti haldy, tento problém som však nesledoval.
Prvé náznaky využívania materiálu z haldy
Kým v minulosti sa trosky z výroby rôznych značiek ferochrómu, delených podľa obsahu uhlíka, ukladali na haldu spoločne, neskôr sa začala troska z výroby ferochrómu s vysokým obsahom uhlíka ukladať oddelene, nakoľko neobsahovala vyluhovateľné látky, škodiace životnému prostrediu.
Miroslav Hubčík, ktorý mnoho rokov úspešne zastrešoval všetky odborné i realizačné aktivity spojené s haldou, uvádza, že v auguste 1993 bola v OFZ Istebné dobudovaná nová prevádzka SVP - Spracovanie vedľajších produktov.
Spracovávala sa tam troska z ferochrómu s vysokým obsahom uhlíka. Troska bola rozdrvená na tri frakcie a silnými magnetickými separátormi z nej získali chrómový koncentrát s výskytom asi päť percent a obsah chrómu sa pohyboval okolo 30 percent.
V texte sa dočítate:
- čo sa nachádza v troskovej halde,
- ako skončil pokus o veľký zvrat,
- prečo je prevoz skládky sporný,
- čo si myslí o odvoze haldy odborník,
- ako dopadol výskum machov a či bude pokračovať.
V tejto prevádzke sa od roku 1990 spracovalo zhruba 85 percent výskytu trosky z výroby ferochrómu s vysokým obsahom uhlíka. Získaný chrómový koncentrát sa pretavoval na nenormovanú zliatinu železa a chrómu a nemagnetický podiel upravený na frakcie sa predával ako umelé hmotné kamenivo, ktoré malo obchodný názov SIMGAL, s použitím v stavebnom priemysle a v cestnom stavebníctve.
Pohľad na haldu z Dielu. (zdroj: Lucia Šmigovská)O zatvorení a rekultivácii skládky rozhodol v roku 2001 Okresný úrad Dolnom Kubíne. O tri roky tamojší Obvodný úrad životného prostredia nariadil prerušiť činnosť, ktorá súvisela so separáciou odpadu. Ministerstvo životného prostredia skládku registruje ako environmentálnu záťaž s vysokou prioritou.
Pokus o veľký zvrat
OFZ, v zastúpení spoločnosťou Lecol, predložila koncom roka 2014 ministerstvu životného prostredia zámer činnosti s názvom Technologická linka na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin Istebné. Z návrhu bolo evidentné, že otvorenie troskovej haldy v Istebnom sleduje primárny cieľ: získať a zhodnotiť z nej kovovú substanciu z minulých technologických činností.
Malatiná chce dať nepodarenú nájomnú bytovku zbúrať. Neoplatí sa ju opraviť Čítajte Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, malo byť ukončené predložením správy navrhovateľom do 30. 11. 2018. To sa však nestalo.
Možno sa len domnievať, prečo navrhovateľ ustúpil od svojho zámeru. Či to boli predvídateľné problémy v súvislosti s EIA, či negatívne masívne odozvy odbornej aj laickej verejnosti. Vypustia v Istebnom džina z fľaše? Zamoria Oravu jedovaté látky? pýtali sa médiá. Petíciu proti rozobratiu skládky za niekoľko dní podpísalo viac ako 1800 ľudí. Nedajú sa vylúčiť ani investorom očakávané lepšie výsledky skúšobnej prevádzky separačnej linky či iné dôvody.
Akútne nebezpečenstvo nehrozí
Podľa odborných posudkov v súčasnosti halda nepredstavuje akútne nebezpečenstvo pre životné prostredie: znečistenie vylúhované z haldy trosky je viazané prakticky len v úzkom páse mimo dnes už bývalého závodu a výraznejšie sa nešíri do okolitých podzemných vôd a ani rieky Oravy.
Rovnako sa podrobným geologickým prieskumom zistilo, že závažné znečistenie sa v samotnom areáli nenachádza, ale zrejme iba v priestore haldy a západne od nej. Kompaktný charakter zhutnenej haldy tiež zabraňuje prípadnému roznášaniu škodlivín vetrom do okolia.
Prevoz skládky je sporný
Situácia v neprospech životného prostredia by sa však mohla diametrálne zmeniť, pokiaľ by sa uskutočnil odpredaj istebnianskej skládky spoločnosti Sumc - Slovakia. Stojí za ňou švédsko-ukrajinská ťažobná spoločnosť, ktorá spracúva trosky. O zámere informovali MY Oravské noviny v marci tohto roka.
Ide o eseročku so sídlom v Žiline, ktorá figuruje v obchodnom registri od júna 2023, so základným imaním 5-tisíc eur, hospodárskym výsledkom za rok 2023 stratou 154 eur, avšak s mimoriadne širokým a pestrým portfóliom podnikateľských aktivít.
Sumc sľubuje, že vyvezie celú skládku z Istebného na Ukrajinu a likvidáciu urobí na vlastné náklady, ekologicky, bez narušenia životného prostredia a kvality života obyvateľov. Firma spresnila, že skládku vyvezie železnicou za päť až desať rokov. Spoločnosť tiež sľúbila zlikvidovať a zrekultivovať skládku na vlastné náklady.
Tieto garancie spoločnosti Sumc sú nanajvýš sporné. Na otázku prečo existuje relevantná odpoveď: vzhľadom na heterogénny charakter haldy a nesporne mimoriadnu zložitosť problematiky či absenciu praktických skúseností, pričom mám na mysli komplexný vplyv na ekológiu pri rozoberaní troskovej haldy a rozsiahlej manipulácii s materiálom, nie je v súčasnosti ešte k dispozícii dostatok vierohodných odborných podkladov.
Nemožno vylúčiť riziko
Jedným z mála je článok spred 20 rokov v Acta Metallurgica Slovaca. Autori, L. Fröhlich a M. Fröhlichová z Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach experimentálne preukázali, že čerstvá troska z výroby ferochrómu s nízkym obsahom uhlíka, ale aj zmesné trosky z výroby s vysokým a nízkym obsahom uhlíka obsiahnuté v halde nepredstavujú inertný materiál, čo znamená neschopný reagovať, pretože ich vodný výluh obsahuje šesťmocný chróm.
