DOLNÝ KUBÍN. Oravská galéria sprístupní verejnosti nové výstavy.
Vo štvrtok 10. októbra predstaví na vernisáži autorskú dvojicu Mitríková – Demjanovič a samostatnú výstavu Jara Vargu.
Od Dunaja k strmým štítom Tatier
Veľká výstavná sieň bude patriť dvojici Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič a ich dielu s názvom Od Dunaja k strmým štítom Tatier.
Jarmila a Dávid sú etablovaní umelci na domácej aj medzinárodnej umeleckej scéne najmä vďaka svojim veľkoformátovým maľbám robených technikou kolorovanej pyrografie na preglejke.
Ako duo pôsobili od roku 2009 a vtedy s ňou aj začínali. Oprášili a vytiahli pyrografiu, dovtedy spojenú len s home made D.I.Y. umením a preniesli ju do galérií.
Z hľadiska motívov nájdeme na výstave prakticky všetko, čo ich zaujíma. Sála z nich radosť z tvorby a remixovania námetov z rôznych časových období a kontextov.
Výstava Od Dunaja k strmým štítom Tatier síce odkazuje k rovnomennej pionierskej piesni, ale zároveň v nej môžeme vidieť viacero ďalších významov.
Dalo by sa o nej povedať, že je retrospektívna, aj keď autori ešte nie sú v takom pokročilom veku, keďže uzatvárajú touto expozíciou istú etapu svojho života.

Svojím rozsahom diel nám môže evokovať minimálne taký veľký priestor, aký je medzi Tatrami a Dunajom. Aktuálne môže symbolizovať vzďaľovanie sa autorov v osobnom a profesnom živote.
Okrem spoločných diel je preto na výstave prítomná aj ich najnovšia samostatná tvorba. Od Jarmily keramika a od Dávida sochy, objekty a pyrografie.
Prepojenie súkromného života s profesionálnym so sebou prináša veľa nečakaných výziev a emócií.
Výstava zhodnocuje nielen ich spoločné diela, ale aj život. Nemá len umeleckú, ale aj emočnú hodnotu. Obidvaja sa aktuálne rozhodli upriamiť pozornosť na samostatnú tvorbu, no to, čo vytvorili spoločne, zostáva stále prítomné. Výstavu si môžete pozrieť od 10. októbra do 12. januára 2025.
Spriadač, Priadkar, Priadenec
Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií.
Východiskom je konkrétne miesto, verejný priestor a všetko, čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra, ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz.
Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje. Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy, z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou.

Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika Williama Rittera (*1867 – †1955).
Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie.
Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností.
Podobne ako v názve výstavy hľadá autor novotvary, ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v kolektívnej pamäti daného priestoru. Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie.
