DOLNÝ KUBÍN. Zaoberal sa krásou slovenského jazyka, miloval Oravu a nárečia. Jeho cieľom bolo zachrániť ich.
Za svoj činorodý život zhromaždil veľké množstvo jazykového materiálu, z ktorého dodnes čerpajú bádatelia, učitelia, študenti i rodičia. Vyznačoval sa rýchlym pracovným tempom a podrezaným jazykom.
V teréne zaznamenával nárečové slová, popritom zbieral povesti a rozprávky. Z nich načerpal mnoho vedomostí i poznania. O ne sa potom delil s celým svetom.
Zanechal hlbokú stopu v slovenskej vede, literatúre a kultúre. Habovštiakova práca je nadčasová.
Takto predstavil Antona Habovštiaka, jazykovedca a spisovateľa, rodáka z Krivej, riaditeľ Oravskej knižnice Roman Večerek na spomienkovom podujatí stého výročia jeho narodenia.
Jedna z Habovštiakových rozprávkových kníh sa volá Tri víly na salaši. Ako tri víly sa verejnosti predstavili jeho tri dcéry. Do Dolného Kubína si prišli na otca zaspomínať.

Víla číslo 1 – Anna
Najstaršia dcéra Antona Habovštiaka Anna Kováčová vyštudovala strednú školu vo Francúzsku.
Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa z nej stalapsychiatrička. Má osem detí a 17 vnúčat. Intenzívne sa venuje publikačnej a prekladateľskej činnosti.
„Všetko to krásne z Oravy prenášal do menej poetického prostredia dolniakov a do Bratislavy, medzi inteligenciu. Oravské hodnoty vplývali na naše smerovanie a výchovu.
To najpozitívnejšie, čo som na Orave odmala vnímala, bol otec a jemu podobní ľudia.
Teraz si kladiem otázku, kam sa podeli takíto otcovia, takéto osobnosti, osobnosti otcovho typu? Dôslední, pracovití, umelecky založení duchovní vodcovia, prečo chýbajú v rodinách, spoločenskom i politickom živote?
Ľudia, ktorí sú schopní odovzdávať ďalším generáciám dar reči, jazyka, poznanie najhlbších dôvodov bytia, kde sú tí, ktorí ako prví učia svoje deti a vnukov pracovitosti, vytrvalosti, cieľavedomosti, zodpovednosti za vlastné skutky, ktorí dávajú výchovu svedomia, vieru a múdrosť srdca?
Otec nám dal nesmierne veľa predovšetkým vzdelaním, formovaním a vyznávaním pravých hodnôt.“

Víla číslo 2 – Katarína
Katarína Jablokovová je prostredná z dcér. V živote sa vybrala umeleckým smerom.
Vyštudovala Konzervatórium P. I. Čajkovského v Moskve, po štúdiách sa stala profesionálnou huslistkou.
Katarína vychovala s manželom, ruským husľovým virtuózom, šesť detí. Má desať vnúčat.
„Otec rád nosil kockovaný oblek, vždy sa pýtal, som pekný, pekne oblečený? Mal rád krásu. Vo všetkom. A k tomu nás viedol, chcel, aby sme poznávali estetiku, umenie, umelecké diela, galérie, ale hlavne zmysel pre pravdu, krásu, poéziu. To všetko napísal aj vo svojich v 57 knihách.