DOLNÝ KUBÍN. Za tridsať rokov zachytil fotoaparátom všetko podstatné, čo sa na Slovensku udialo.
Zdokumentoval ešte autentické ľudové oblečenie na najstarších ľuďoch, stroje a autá vtedajších desaťročí, zachované zemiakové pivničky na Liptove, postupné budovanie mesta, v ktorom s rodinou žil, Vysoké Tatry i štátnické schôdze.
Leonard Marko začal zvečňovať svet okolo seba po tom, ako prišiel pri nehode na motorke o nohu. Jeho výnimočné dielo v podobe desiatok tisícok fotografií na papieri starostlivo uchováva syn Ivan.
Za obrázkami sa vyberal na špeciálne upravenom aute
Leonard Marko sa narodil v roku 1939. Do Dolného Kubína sa prisťahoval, keď dostal prácu v miestnom závode ako špecialista na práškovú metalurgiu.
„Bol špičkový odborník, mal dva československé patenty v tomto odbore,“ hovorí Ivan Marko.
Rok 1963 jeho otcovi navždy zmenil život. Pri nehode na motorke prišiel o pravú nohu. Smutnú ranu osudu dokázal prekonať vďaka fotografovaniu. Fotil všetko a všade.

Keďže lekári mu priznali len polovičný invalidný dôchodok, naďalej musel chodiť do práce. No vo voľnom čase trávil každú možnú chvíľu so svojím Flexaretom.
Zábery zbieral po celom Slovensku, žiadna téma mu nebola cudzia.
„Mal špeciálne upravené auto, aby mohol šoférovať, na ňom precestoval krížom krážom celú krajinu,“ spomína Ivan.
Zachytil postavy gazdov, zemiakové pivničky v Liptovskej Tepličke, budovanie Dolného Kubína, kedy padli v meste posledné drevenice a nahradili ich sídliskové paneláky, schôdze najvyšších funkcionárov vtedajšieho režimu, najmodernejšie mechanizmy toho obdobia, ktoré už dnes považujeme za veterány, historické aj kultúrne pamiatky, veľké spoločenské podujatia.
Leonardove fotky sa pravidelne objavovali v celoštátnych denníkoch i regionálnych novinách.

Drevenicu odfotil cez javorový list
Leonard Marko hral rád na trúbke, bol majstrom kaligrafického písma. Fotil do konca svojho života, rodina ho pochovala v roku 1996.
Zostalo po ňom viac ako 30-tisíc fotografií a 15-tisíc ešte nevyvolaných negatívov.