ZUBEREC. K okrúhlemu jubileu si dal dlhoročný náčelník Horskej záchrannej služby v Západných Tatrách netradičný darček. Má 160 strán, obsahuje bezmála 150 fotografií a nesie názov Volanie hôr. Sedemdesiatnik Ján Jurina vydal farebnú publikáciu, v ktorej sa venuje tomu, čo miluje najviac – horám.
Z histórie i súčasnosti
Kniha je plná fotografií z Roháčov, pri väčšine je popis, nie však príliš dlhý, ako hovorí autor, aby sa čitateľ nenudil. Fotky sú väčšinou Jánove, nafotil ich pomerne rýchlo, stačilo mu na to štyri či päť výstupov na Roháčsky hrebeň. Odtiaľ si priniesol aj kamienky a pramenitú horskú vodu, ktorými knihu nedávno uviedli do života.
Čitateľ v nej nájde vzácne zábery z vyhorenej Ťatliakovej chaty. Chatu nesúcu pomenovanie podľa Jána Ťatliaka, človeka, ktorý sa najviac zaslúžil o jej vznik, začali stavať ešte pred druhou svetovou vojnou, v roku 1937. O štyri roky neskôr v nej spali prví turisti, o rok neskôr bola v plnej prevádzke.
Dlho sa však netešila svojej sláve. V decembri 1944 ju aj s ďalšími chatami v Roháčoch nemeckí vojaci vypálili.
Sníval o cintoríne
Publikáciu obohacujú rôzne príbehy. Dva autor venoval významným Zuberčanom. Jedným je Ján Matlák, inštruktor horolezectva, horský záchranár, vedúci horolezeckých expedícií do Himalájí a Pamíru, ktorého v roku 2014 s ďalšími horolezcami zasypala lavína v základnom tábore pod vrchom Daulaghíri.
Druhým významným Zuberčanom z knižky je dlhoročný chatár z Ťatliakovej chaty Štefan Šroba, ktorého volali Otec Roháčov.
Niekoľko riadkov a fotografií je venovaných symbolickému cintorínu na Zverovke. O jeho vytvorení sníval Ján Jurina tridsať rokov. „Snažil som sa urobiť všetko pre to, aby sa mi ho do odchodu na dôchodok podarilo vytvoriť,“ rozpráva Ján. „Problémom bolo nájsť vhodné miesto. Mali sme viacero alternatív. Keď som po rokoch navrhol plochu neďaleko chaty Zverovka, všetci súhlasili. Bol to skvelý výber, je to miesto dostupné každému, mobilným i imobilným, deťom i dospelým, v lete aj v zime.“
Ján Jurina je dodnes správcom cintorína. Pomaly by však túto funkciu rád posunul mladším, aby sa mohol venovať športu, turistike a trochu aj oddychu.
Zachraňoval aj pod tlakom
Keďže Ján Jurina robil roky náčelníka horskej služby a väčšinu svojho života prežil ako horský záchranár, nechýbajú v knihe príbehy z niekoľkých záchranných akcií. Zo šiestich bol osobne pri piatich.
Bolo aj dobre, aj zle, no kedysi sme sa toľko neurážali, hovorí storočná Oravčanka Čítajte Za desaťročia zažil nespočetné množstvo výjazdov. K najväčším a najnáročnejším patrila nepochybne akcia z roku 1995, keď sa zo Západných Tatier nevrátil Jozef Vavroušek, bývalý federálny minister životného prostredia, so svojou dcérou Petrou.
