ORAVA. Na križiaka pásavého by ste ešte pred 20 rokmi v oravských záhradách len tak nenatrafili.
Cudzokrajný pavúk k nám privandroval zo Stredomoria. Môžu za to čoraz vyššie teploty aj v našom zemepisnom pásme.
Medzibrodčan Roman Suroviak toľko križiakov pásavých ako toto leto ešte nevidel. Usadili sa mu na políčku s levanduľou.
Križiak pásavý (zdroj: Archív (RS))Vie aj pohrýzť
Prvý raz sa Roman stretol s križiakom pásavým pred viac ako 10 rokmi. „Tento rok ich je ale naozaj veľmi veľa,“ hovorí Oravčan.
„Keď som naposledy mulčoval trávu, z traktora som zahliadol, ako beží po trávniku, bol obrovský. Zlú skúsenosť s ním ale nemám, veď je to len pavúk.“
Križiak pásavý (zdroj: Archív (RS))Zoológ Oravského múzea Peter Tomáň upozorňuje, že križiak pásavý sa na rozdiel od našich pavúkov vie brániť a môže pohrýzť.
„Je agresívnejší ako naše bežné križiaky, ale jeho jed nie je nebezpečný,“ povedal Tomáň. Vyskytuje sa hlavne na nekosených lúkach.
Zoológ tvrdí, že na našom území nemá veľa prirodzených nepriateľov. Naopak, križiak pásavý ohrozuje tunajšie lúčne ekosystémy, vo veľkom loví lúčne koníky.
Dolnokubínska škola zmodernizovala ubytovňu vďaka podpore USA a Japonska Čítajte Križiakovi pásavému sa hovorí aj pavúk osa. Samička sa totiž výrazným sfarbením tela nápadne podobá ose.
„Pri tomto druhu je výrazný pohlavný dimorfizmus,“ vysvetľuje Tomáň.
„Samica má nápadné žlto-čierno-biele sfarbenie na brušku a je niekoľkokrát väčšia ako samček, dorastá do veľkosti dva až tri centimetre. U tohto druhu je bežný kanibalizmus, pri párení samica väčšinou samca usmrtí.“
Jedného si vzala do terária
Roman Suroviak si všimol aj to, že osa pavúk má hustejšiu a pevnejšiu sieť. S pavúčími návštevníkmi svojej záhrady sa minule pochválil návšteve.
„Ich dcéra nemá fóbiu, jedného križiaka si zobrala domov do terária,“ smeje sa Roman. „Ten, ktorého si odniesla vo fľaši, však nebol ani zďaleka najväčší, akého som videl.“
Nielen križiak pásavý sa do našich končín prisťahoval vplyvom postupného otepľovania. Oveľa väčšie škody ako tento pavúk dokážu napáchať ázijské lienky.
„Nie sú užitočné ako naše pôvodné lienky, naviac ich vytláčajú,“ hovorí zoológ Peter Tomáň.
„Ešte horšia je drozofila japonská, ovocná mucha, ktorá napáda a znehodnocuje nedozreté plody ovocia.“
Nechceným návštevníkom záhrad je podľa odborníka aj slizovec iberský, ten spôsobuje veľké škody na úrode.
„Docestoval k nám z Pyrenejského poloostrova a rozšíril sa po celej Európe. Nemá prirodzeného predátora, je agresívnejší ako naše pôvodné slizovce, ktoré je schopný zožrať,“ doplnil Tomáň.
Na nadčasovom drevenom bicykli zašiel až do Prahy. Storočný unikát sa vracia domov Čítajte
