TRSTENÁ. Je koniec augusta 1944. Dvanásť mužov z povstaleckých jednotiek obsadí rafinériu pri Trstenej, jeden z najdôležitejších strategických objektov na hornej Orave.
Zálusk však na ňu majú nielen povstaleckí vojaci, ale aj príslušníci nemeckého Wehrmachtu. Túžba po vzácnych a pre vojnu takých nevyhnutných pohonných hmôt vyústi do krvavého útoku.
Významný strategický podnik
Trstenská rafinéria bola v prevádzke od roku 1899. Už v tom čase predstavovala dôležitý závod pre celú monarchiu, keďže priamo okolo nej viedla železničná trať prechádzajúca naprieč Slovenskom a končiaca až v poľskom Novom Targu.
„Železnica poskytovala transportné kapacity na to, aby sa ropa, ktorá sa spracúvala v miestnej rafinérii, mohla expedovať do Poľska a v rámci celého Uhorského štátu,“ približuje historik Marek Ďurčo.
„Rafinéria ako taká mala veľký význam už počas prvej svetovej vojny v rokoch 1918 – 1931. Navyše, bola významná aj pre miestne obyvateľstvo, keďže zamestnávala niekoľko desiatok ľudí nielen z Trstenej, ale aj z okolia.“
Význam celého objektu stojaceho na brehu riečky Oravica sa znásobil počas druhej svetovej vojny. Ropa a ropné produkty sa totiž stali významným strategickým vojnovým materiálom, keďže boli nevyhnutné na pohon áut, tankov a taktiež pre celú vojenskú mašinériu.
Už počas príprav Slovenského národného povstania sa do oslobodzovaných území počítalo aj s Oravou a rafinéria tam zohrávala nezanedbateľnú úlohu.
„Okrem povstaleckých jednotiek však o ňu mali záujem aj nemecké jednotky,“ približuje historik.

Rozsiahly útok
Keď do rafinérie vbehli na konci augusta 1944 povstalecké jednotky, zabavili všetky pohonné hmoty. Plánovali ich využiť počas povstania.
Rafinériu však museli ubrániť pred Nemcami. Už 3. septembra si v blízkosti Trstenej pod vedením kapitána Jána Lowicha umiestnili prápor svojho vojska.
Netrvalo ani deň a nemecké vojská naozaj zaútočili. S pomocou šiestich tankov, delostrelectva, mínometu a automatických zbraní zakrátko prelomili povstaleckú obranu a obsadili rafinériu.