KLATOVY. Takmer dvanásť rokov trvalo, kým parašutisti prekonali slovenský rekord v najväčšej formácii chytenej vysoko nad hlavami divákov. Nad letiskom Slavnica pri Dubnici nad Váhom sa to 23. augusta 2012 podarilo tridsiatke parašutistov.
Snaha o prekonávanie rekordov odvtedy utrpela hlbokú ranu a prakticky sa zastavila, keď sa 20. augusta 2015 zrazili dve lietadlá s 38 parašutistami na palube, ktorí nacvičovali práve prekonanie rekordu.
Tragická nehoda pripravila o život troch špičkových parašutistov a štyroch pilotov lietadiel.
Pripravovali sa takmer jeden rok
Parašutisti boli odjakživa dobrodruhovia, ktorí sa snažili prekonávať seba a spoločne aj rekordy dosiahnuté svojimi predchodcami. V septembri 2023 ovládla mladých parašutistov túžba starý rekord prekonať a posunúť métu pre ďalšie generácie opäť vyššie.

Taktovku si zobral do rúk Ján Oravec spolu s prezidentom Slovenského národného aeroklubu Miroslavom Gáborom.
„Na prekonanie rekordu sme sa pripravovali skoro rok,“ hovorí Juraj Cibulák z Podbiela, jeden z parašutistov.
„Teóriu sme mali online, praktické spôsobilosti a individuálne zručnosti sme trénovali vo veternom tuneli v Liptovskom Mikuláši. Potom nasledovali outdorové kempy, kde sa skákalo z lietadla na letisku Slavnica. Tam sa skúšali spôsobilosti a schopnosti v reálnom skákaní, ale iba v obmedzenom počte do desať osôb.“
Z parašutistov bol vytvorený 48-členný tím (6 žien a 42 mužov). Všetci sú nadšenci, ktorí si šport hradia z vlastných zdrojov, avšak z pohľadu skúseností o nich môžeme hovoriť ako o profesionáloch. Pokúšať sa o nový rekord budú parašutisti s počtom zoskokov od 200 až po 9000. Mnohí s celoživotnými skúsenosťami z domu aj zo zahraničia.
„Ja osobne mám za sebou skoro 900 zoskokov. Začal som skákať od roku 2018. Prvý raz som sa s týmto športom stretol pri pracovných povinnostiach. Zapáčilo sa mi to a začal som sa tomu viac venovať,“ uviedol Cibulák.
Rekord padol až na tretí pokus
Samotný pokus o prekonanie rekordu prebiehal začiatkom augusta v českých Klatovoch, ktoré má najväčšie skúsenosti v Európe s podobnými zoskokmi. Prvá rekordná formácia, o ktorú sa tím pokúšal, bola nastavená na 35 parašutistov.

Zoskok je podrobený detailnému rozboru rozhodcov na základe videozáznamu od špičkových kameramanov, ktorí skáču spolu so zostavou. Pokus o prekonanie rekordu budú dokumentovať kameramani svetovej úrovne Michal Gromnica a Jakub Sklenka, ktorí majú spolu viac ako 32 000 zoskokov, čo už je aj vo svete parašutizmu veľmi vysoké číslo.
Slovenskému tímu boli k dispozícii dve lietadlá Short SC.7 Skyvan, ktoré sú ideálne práve na skupinové zoskoky. Každé lietadlo odvezie až 24 parašutistov.
„Najprv sme skákali menšie formácie. Začali sme na desiatich, prešli na dvadsať, tridsať a až potom k pokusu o prekonanie rekordu na 35,“ opisuje Cibulák.
Prvé dva pokusy v 35-člennej formácii však úspešné neboli. Vyšiel až ten tretí na druhý deň a rekord spred 12 rokov bol tak prekonaný.
„Všetci parašutisti sme sa museli držať v jeden moment a predpísanom obrazci. O celom, či to tak bolo, rozhodovali rozhodcovia zo slovenského aeroklubu z fotiek a videozáznamu.“

Pri ďalšom rekorde rozhodovala sekunda
Do plánovaného odchodu domov ostával ešte jeden a pol dňa. Nasledovali neúspešné pokusy o zloženie formácie 41 parašutistov, kde chýbal práve jeden. Následne formácii 45 parašutistov chýbal opäť jeden parašutista.
V stredu 7. augusta nastúpilo 46 parašutistov na posledný pokus. Zoskok z výšky 4500 metrovbol extrémne napínavý, v poslednej možnej sekunde sa všetci streli v predpísanom tvare a prekonali tak jeden deň starý rekord.
„Tie pocity boli neopísateľné,“ hovorí Cibulák.
„Cítil som aj takú hrdosť z prekonania rekordu, lebo bol venovaný chalanom, ktorí v roku 2015 zahynuli. Pre mňa osobne bolo tiež dôležité, že pri rekorde skákala som mnou aj dcéra Liana. Vo veku 19 rokov bola najmladšia účastníčka rekordu a vôbec nie najmenej skúsená. Už má za sebou cez tristo zoskokov. Z Oravcov tam bol ešte František Bolek z Námestova.“
