Článok vznikol v rámci prílohy DEDINSKÝ FUTBAL, ktorá vyjde 26. augusta v celoslovenskej sieti MY novín.
Leštiny, malá dedinka na Orave, skrýva viacero futbalových tajomstiev. Určite žiadnym nie je, že z tejto obce pochádza skvelý bývalý futbalista a majster Európy z roku 1976 Dušan Galis. V rokoch 2004 až 2006 viedol ako tréner aj slovenskú reprezentáciu.
„Priamo pri ihrisku má rodičovský dom, preto často navštevuje naše domáce zápasy,“ hovorí starosta Leštín Matej Michna. „Niekedy sa objaví aj na zápasoch vonku, z čoho máme radosť. Dokonca občas príde pozrieť tiež na tréning.“

Všetci hrajú zadarmo
Na Orave niet menšej obce ako Leštiny, v ktorej sa súťažne hráva futbal. Štatistický úrad Slovenskej republiky jej eviduje 306 obyvateľov.
Futbalový klub začal písať svoju históriu v roku 1998. Muži hrajú momentálne najvyššiu oravskú súťaž, v ktorej už dlhšie okupujú popredné priečky tabuľky.
ĎALEJ SA DOZVIETE:
- aká špeciálna tombola to je v Leštinách,
- kde všade chytal starosta a prečo nechytal aj vyššie súťaže.
- prečo sa od novej sezóny volajú býci,
- aký majú najväčší problém s futbalom.
„U nás je to dlhodobo o správnom kolektíve a partii,“ hovorí Matej Michna. „Hráči k nám prichádzajú sami, lebo počuli alebo videli, aká sme skvelá partia. Keďže hráme domáce zápasy v sobotu, tak sa vždy posedí, vypije sa nejaké pivo a zje klobáska,“ dodal.

Starosta Leštín vyzdvihuje v rámci fungovania klubu dve najdôležitejšie veci.
„Žiadneho hráča neplatíme. To by bol začiatok konca klubu. Môj osobný názor, že na takejto úrovni by to mal každý robiť pre radosť a nie peniaze. Inak sa ničí dedinský futbal. Patríme tiež medzi obce, ktoré nemajú v rozpočte vyčlenenú žiadnu sumu na futbal. Staráme sa iba o údržbu areálu a platíme réžiu ako voda, elektrika. Ostatné peniaze zháňame sponzorsky. Preto ďakujem firmám, ktoré nás v náročnej dobe stále podporujú. Myslím, že reprezentujeme obec v dobrom svetle a dokážeme konkurovať aj obciam s niekoľkonásobným počtom obyvateľov.“
Chytajúci starosta
Matej Michna nie je obyčajný starosta. Keď treba, pokosí ihrisko i nalajnuje čiary. Najčastejšie ho však futbaloví fanúšikovia môžu vidieť medzi tromi žrďami.
„Chytám asi od jedenástich rokov. Hodiť sa na zem je pre mňa zábava. Skôr ma nebavilo sa naháňať sa za loptou. Možno preto som sa stal brankár,“ vysvetlil.