TRSTENÁ. Začínala v časoch, kedy kresťania svoju vieru nemohli prejavovať verejne. Bolo to presne pred 45 rokmi.
Z vtedy čipernej štyridsiatničky Magdalény Šurinovej je dnes stále usmiata, hoci trošku pomalšia prababička. Ako kostolníčka zažila štyroch farárov a viac ako tridsať kaplánov.
Prekvapenie na záver
Z dlhých rokov strávených v Kostole sv. Martina neľutuje jedinú sekundu. „Vždy som sa odtiaľ vrátila pookriata, odporúčala by som to zažiť každému,“ hovorí trstenská kostolníčka, ktorá od biskupa Františka Trstenského dostala pápežské vyznamenanie.
Ocenenie jej odovzdal počas odpustovej slávnosti Škapuliarskej Panny Márie.
Netušila, čo sa po svätej omši chystá. Syn jej povedal len toľko, že sa má postaviť pod tribúnu. A jeden z miništrantov jej prezradil, že bude prekvapená. Viac sa nepýtala a ani vo sne jej nenapadlo, že prekvapenie sa bude týkať priamo nej.
„Bola som dojatá,“ hovorí s úsmevom pani Magdaléna. „Myslela som si, že mi srdce vypadne z hrude. Ale nado mnou pán biskup, pán dekan, iné mi nezostávalo, len poslúchať a ísť k pódiu.“
Všetko sa na dobré obrátilo
Správu trstenského kostola mal v druhej polovici 20. storočia na starosti istý Poliak. S pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami si čoraz častejšie volal na pomoc Magdaléninho manžela.
Na troch kilometroch má desať prítokov. Keď sa rozbesní, zaplavuje zem pod Babou horou Čítajte Rodina sa preto ani veľmi nečudovala, keď ho vtedajší správca farnosti pred 45 rokmi oslovil, či by sa nechcel stať novým kostolníkom.
„Ponúkli to manželovi, v tom čase sme obaja pracovali na železnici. Vedel, že sám všetky pobožnosti stíhať nebude, ponuku prijal, ale s tým, že mu budem pomáhať,“ spomína pani Magdaléna.
V časoch tvrdého komunistického režimu sa im začínalo ťažko. Mnohí známi ich odhovárali, aby to nerobili, že ich vyhodia z práce, že im deti nebudú chcieť zobrať do škôl.
Oni sa však nezľakli a odradiť sa nedali.
„Nič sa nám nestalo, pán Boh všetko zariadil tak, ako má byť. Aj keď, syna nám po ôsmej triede naozaj nezobrali do školy, mal pokračovať do deviateho ročníka. No práve vtedy sa na učňovke rozhodli, že otvoria novú triedu. Robili nábor študentov, domov sa nás prišli pýtať, aby sme ho zapísali. Takto sa všetko obracalo k dobrému, mnoho šťastných náhod sme mali v živote.“
