HLADOVKA. Koniec devätnásteho a začiatok dvadsiateho storočia sa niesol v znamení viacerých živelných pohrôm. Najskôr zhorel obecný mlyn, neskôr celá dedina, zostal len kostol. O pár rokov však plamene pohltili aj chrám, zhoreli aj zvony.
Po ničivom požiari nasledovala veľká povodeň a po nej niekoľko ďalších veľkých požiarov. Hoci sa to v listinách neuvádza, zrejme už vtedy existovali v dedine neoficiálne hasičské hliadky.
Oficiálny zbor založila skupina 40 mužov v roku 1924, teda presne pred sto rokmi. A k okrúhlemu jubileu si dobrovoľní hasiči dopriali darček. Zbor obohatili o novú zástavu. Tá prvá a pôvodná pochádza z roku 1940 a spája sa s ňou zaujímavý príbeh.

Hladovčania ju vysvätili počas osláv prvého výročia vrátenia územia obce Slovensku. Od roku 1938 do roku 1939 bola totiž Hladovka súčasťou Poľska.
„O hasičskú zástavu mali počas socializmu záujem určití ľudia, ktorí vraj prišli do dediny len preto, aby ju odtiaľto odniesli,“ priblížil históriu dobrovoľný hasič Andrej Harmata. „Nenašli ju, odišli teda bez nej. Objavila sa až o niekoľko desiatok rokov, bola ukrytá v budove starého obecného úradu.“
Keďže prvá zástava má pre hasičov historickú hodnotu, rozhodli sa ju odložiť na čestné miesto, aby sa nezničila. Na súťaže a slávnosti budú odteraz nosiť novú, ktorú podľa jedinečnej predlohy Veroniky Kubicovej vyrobila česká firma.
„Hoci zopár prvkov je povinných, neexistuje návod alebo predpis, ktorý by upravoval, čo má zástava obsahovať,“ priblížil Andrej Harmata. „Navrhli sme si ju teda viac-menej sami. Úžasné je, že každú jednu šijú ženy vo výrobe ručne, žiadne stroje.“
Zaujímavosťou osláv stého výročia zboru je drevená pamätná tabuľa so špeciálnymi klincami. Na každom je meno jedného hosťa, ktorý si osobne klinec na tabuľu pribil.
