CHLEBNICE. Začínali v starom humne, s jedným prasiatkom a malou lúkou. Keď svojpomocne vybudovali a otvorili reštauráciu, vyhoreli. Museli začať úplne odznova.
Ich húževnatosť, tvrdú drinu i vzájomnú súdržnosť vyzdvihujú všetci, ktorí ich poznajú. A tiež nekonečnú lásku k zvieratám.
Manželia Bakošovci dávajú okrem troch svojich detí domov aj desiatkam zvierat zo všetkých možných kútov sveta.
Za ich domom v koncovej dedinke Chlebnice pobehujú lamy, kengury, škótske kravy, osly a najnovšie aj dve ťavy Fero a Žofka.
Štyri dni mieša likéry, tri dni gazduje
Farma Ján Bakoša stojí na konci koncovej dediny, v Chlebniciach. Prichádzame k veľkej bielej stavbe s množstvom oblúkov, všakovakých sošiek, doplnkov s kvetinovými oblokmi a vysokou kovovou bránou.
Je to reštaurácia, ktorú museli Bakošovci od základov nanovo postaviť, keď pred šiestimi rokmi vyhoreli.
Po zvieratách ani stopy. Za bránou je ale všetko inak, vstupujeme akoby do ďalšieho sveta.
Postupne sa odkrýva dom, v ktorom rodina býva. Je postavený v alpskom štýle, s drevenými balkónmi, čo tiež nie je náhoda.
Manželia pracovali dlhé roky spolu v Rakúsku, pán domu je zamestnancom rakúskej likérky dodnes. Do susednej krajiny si odbieha na štyri pracovné dni. Zvyšok týždňa trávi doma.
Dom je z troch strán pomaľovaný rôznymi motívmi. „Namaľoval nám ho kamarát, je to vlastne mapa celej farmy,“ hovorí Ján Bakoš. Uprostred jednej steny je strom života. Život, veru, na tomto mieste nechýba.
Poza dom vystúpime po schodoch do briežka, kde sa nachádzajú výbehy so zvieratami. Klokany, strapaté sliepky, kačky rôzneho druhu, zajace, morčatá, činčily, vyššie v stajniach lamy, osly, kozy, alpaky, pštrosy, nad nimi na rozľahlej pastve rožný škótsky dobytok a poníky.
Vo vedľajšom prístrešku sa pohybujú najnovšie prírastky, ťavy dvojhrbé. Zostupujeme k jazierku plnému pstruhov a koi kaprov, na ceste polihujú lenivé mačky.
Sprevádza nás pes, ktorý pripomína Fíka zo známej rozprávky. Zastavíme sa pri malom retiazkovom kolotoči.
„Chcete sa povoziť?“ ponúka majiteľ farmy deťom atrakciu. „Ktosi ho predával na internete, povedal som si, že by sa tu mohol hodiť,“ vysvetľuje.
Toto je oravský Vémola (český bojovník, excentrický chovateľ exotických zvierat, pozn. autorky), napadne mi ako prvé a so svojím dojmom sa podelím aj s oravským chovateľom. Zasmeje sa.
„Ja by som šelmy nikdy nechoval, sú to mäsožravce, a ja mám citlivý nos. Ich výkaly mi smrdia.“
Zvieratá milujú obaja
Práve mimoriadne vyvinutý čuch priviedli Chlebničana k profesionálnej práci miešača a ochutnávača likérov. Pred 28 rokmi sa rozhodol odísť za hranice. V susednom Rakúsku začínal na malom statku u čudáckeho chlapíka. Spával v stajni na sene, vydržal rok.
Potom sa dostal do rodiny, ktorá pestovala ovocie, vlastnila ríbezľové plantáže. Zo sezónneho zberača sa Ján vypracoval na hlavného degustátora a šéfa pálenice.
„Miešam likéry, destiláty a liehoviny, všetky podľa vlastných receptúr, vymyslel som ich asi 70.“ Malý rodinný podnik pri Grazi získal pred tromi rokmi ocenenie ako najlepšia likérka Rakúska.
Od pondelka do štvrtka Ján pracuje v sterilnom, hygienicky bezchybnom prostredí, jeho hlavným pracovným nástrojom je nos.
Obce na Orave začali čipovať smetné koše. Pripravujú sa na vyššie poplatky za odpad Čítajte „Keď niekomu v práci poviem, čo robím doma, nechce veriť,“ smeje sa Bakoš. Od piatka do soboty sa obúva do gumákov, berie do rúk vidly a lopatu, a celé dni trávi čas so svojimi zvieratami.
Odmala k nim mal blízko. „Nič iné ma nebavilo, už ako 12-ročný som mal 80 králikov.“
Manželka Katarína tiež odjakživa inklinovala k zvieratám. Keď je manžel v zahraničí, o gazdovstvo sa stará ona.
„O desať osem pijem kávu a volám manželovi, o ôsmej idem kŕmiť,“ rozpráva o dennej rutine gazdiná. Hotovo má zhruba za dve hodiny. Ďalšie dve hodiny venuje hospodárstvu popoludní.
„Nebyť manželky, nič z toho, čo máme a robíme, by nebolo. Vďačím jej za veľa. Takú ženu len tak nenájdete,“ vyznal sa domáci pán.
Lamy sú ako kosačky, šelmy sa ich boja
Usadlosť v Chlebniciach Bakošovci kúpili od Katkinej rodiny. Pôvodne sa na mieste nachádzalo len staré humno.
