ORAVSKÝ PODZÁMOK/ŠIROKÁ. Ako obyvateľa regiónu sa ma bezprostredne dotýka najmä stav životného prostredia a rastúce náklady obyvateľov spojené s ukladaním komunálneho odpadu.
Preto v intenciách, ktoré zadefinovalo vedenie ministerstva životného prostredia (ŽP): ´Je však nevyhnutné zložiť klapky z očí a začať vnímať ochranu životného prostredia v širšom kontexte. Ako súčasť rozvoja vidieka´, sa pokúsim na základe osobných skúseností priblížiť verejnosti dlhodobo verejne pertraktovanú problematiku skládok odpadu v Širokej.
Skládka TKO Dolný Kubín-Široká (tretia skládka) ako jediná už v minulosti slúžila na skládkovanie komunálneho odpadu. Po zaplnení a uzatvorení v roku 2015 a úspešnej rekultivácii v súčasnosti slúži ako prekladisko komunálneho odpadu. (zdroj: enviroportal.sk)Dôvod na vášne a spory pominul
In medias res k sporadicky široko medializovanej problematike environmentálnej záťaže (EZ), stará skládka Široká, ktorá dlhé roky arzénom kontaminovala vodu vtekajúcu do koryta rieky Orava. Svojho času jej pôvod vysvetlil člen predstavenstva OFZ takto:
„Starú skládku postavil v 70. rokoch štátny podnik Oravské ferozliatinárske závody. Na deväťdesiat percent ju tvorí odpad z hutníckej výroby a podľa informácií z minulosti tam bol vyvážaný aj odpad z galvanizovní SEZ a ZVL.“ Informáciu potvrdila Zelená linka ministerstva ŽP.
Obce na Orave začali čipovať smetné koše. Pripravujú sa na vyššie poplatky za odpad Čítajte Rozporuplná je aj história identifikovania povinnej osoby zodpovednej za túto starú skládku, čo dokumentuje napríklad aj stanovisko Slovenskej agentúry ŽP v Banskej Bystrici z roku 2005. Rozhodujúcim však bolo stanovisko Okresného úradu v Žiline, že povinnú osobu nebolo možné určiť.
V ďalšom postupe bolo preto ministerstvo poverené zabezpečením povinnosti povinnej osoby na úseku záťaže – starej skládky v Širokej. V konečnom dôsledku to bol štát, ktorý musel prevziať na seba nemalé bremeno jej odstránenia. Pôvodný termín ukončenia november 2019 s monitorovaním do roku 2021 sa predĺžil až do roku 2024.
Laickou i odbornou verejnosťou netrpezlivo očakávaná informácia o ukončení projektu sanácie starej skládky má dátum 9. január 2024: ministerstvo životného prostredia informuje, že k projektu schválilo záverečnú správu a prijatým rozhodnutím bola sanácia záťaže ukončená.
Je nanajvýš chvályhodné a pre verejnosť potešujúce, že sa vyriešil dlhodobý neuralgický problém, ako o tom informovali na konferencii Znečistené územia 2023 autori Anton Auxt a Jozef Oroszlány. V prezentácii uvádzajú:
„Vykonané sanačné práce vrátane prekrytia zabezpečili splnenie cieľa úlohy – izoláciu uložených odpadov a odvedenie povrchových vôd mimo telesa skládky, takže v budúcnosti už nemôže dochádzať k vylúhovaniu znečistenia zrážkovými vodami a postupne bude dochádzať k vysychaniu telesa EZ a znižovaniu odtoku priesakovej vody.
Cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu boli dosiahnuté.“
Na moje požiadanie ministerstvo ŽP v júni 2024 poskytlo priebežnú informáciu sprístupnením protokolov analýz z posledného dostupného kola posanačného monitorovania, žiaľ, výsledky sú staršieho dáta (12/2023). Nepredpokladá sa však, žeby kompletné výsledky monitoringu spochybnili vyššie uvedené závery spomínaných autorov.
Podľa Miloslava Čubríka, pracovníka sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva ŽP, vykonané analýzy podzemnej vody vykazujú koncentrácie sledovaných znečisťujúcich látok hlboko pod cieľovými hodnotami sanácie. Bude nasledovať už len zabezpečenie rekultivácie sanovanej lokality a vykonávanie posanačného monitorovania, ktoré, s vysokou pravdepodobnosťou, potvrdí dosiahnuté ciele sanácie.
Týmto odpadá aj dôvod na vášne a spory, ktoré v minulosti stará skládka vo verejnosti rozdúchavala. Spomeňme si napríklad na celoslovenský rozruch v roku 2016, ktorý vyvolal súdny spor OFZ voči motivovanému občanovi. Možno Dolnokubínčania ešte nezabudli na búrlivé rokovanie mestského zastupiteľstva 29. júna 2017: „Rieka zamorená týmto jedom preteká aj cez naše mesto… a namiesto pekného pohľadu na koryto budeme hľadieť na ryby plávajúce hore bruchom.“
Vtedajšia radnica reagovala na emotívnu poslaneckú interpeláciu: „Neuváženým rozširovaním neverifikovaných údajov by mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu šírenia poplašnej správy.“
Súčasne však vedenie mesta obyvateľov ubezpečilo, že v žiadnom prípade nepodceňuje nevyriešený ekologický problém, ale na druhej strane považuje za nekritické ignorovať fakt, že v inkriminovanom období (podľa meraní SHMÚ), vďaka veľkej riediacej schopnosti rieky Orava, kontaminácia povrchových vôd rieky arzénom nebola preukázaná a vykazovala jeho zanedbateľný vplyv.
Polovica skládky ostala nevyužitá
Ak urobíme malý exkurz do minulosti, nová skládka Široká bola určená na zneškodňovanie odpadov vyprodukovaných OFZ.
Koncom roku 2012 sa novým prevádzkovateľom skládky, vrátane prislúchajúcej akumulačnej nádrže a čistiarne priesakovej kvapaliny, stala spoločnosť ESI Oravský Podzámok, ktorá v roku 2015 požiadala ministerstvo ŽP o zmenu činnosti zo skládky odpadov určenej len na zneškodňovanie odpadov z produkcie OFZ na skládku určenú na zneškodňovanie iných povolených druhov odpadov, teda aj komunálnych.
V tejto súvislosti nemožno nezaregistrovať zverejnenú ponuku vedenia OFZ.
„Máme bezodpadovú výrobu. Troska a prachy sa tam už nesypú. Skládka je otvorená, treba ju naplniť, aby sme ju mohli uzatvoriť. Nová skládka má v súčasnosti ešte voľnú kapacitu na uloženie 130-tisíc metrov kubických. Vraveli sme mestu, že máme záujem vytvoriť skládku komunálneho odpadu (KO), a ak sa nám to podarí, tak sme otvorení akejkoľvek spolupráci výhodnej pre obe strany.“
Vláda rozdala na Orave viac ako dva milióny eur. Komu sa ušlo najviac? Čítajte ESI toto ešte spresnila. „Zostáva približne polovica skládky nevyužitá a platné povolenie pritom počíta s tým, že sa uzavrie a zrekultivuje až po zaplnení. Využitie modernej a spoľahlivej skládky so všetkou potrebnou infraštruktúrou (dobre zjazdné prístupové cesty, akumulačná nádrž, ČOV, oplotenie areálu) by vyriešilo problém s komunálnym odpadom pre mesto Dolný Kubín a ďalšie okolité obce na približne najbližších 10 rokov a za podstatne nižšie náklady.“
Pre každého nezaujatého pozorovateľa nemožno poprieť výhodnosť a pragmatickosť ponuky. Stále na ukladaní odpadu profituje nielen rakúska spoločnosť Brandnter Fatra z Martina, zabezpečujúca komplexný systém nakladania s odpadom pre viacero zákazníkov z Oravy, ale aj ďalšie, komplementárne doplnkové služby, predovšetkým nákladná doprava.
Jedným dychom ale treba dodať, že prebudovanie na skládku KO by si vyžiadalo technické a prevádzkové opatrenia, aby boli splnené požiadavky kladené na skládku KO, vyplývajúce z platnej legislatívy. V minulosti sa potvrdilo, že nová skládka vyprodukovala len minimum priesakových kvapalín, a to bez nadlimitnej kontaminácie kontrolovanými nečistotami.
Možné prínosy pre región, ktoré sa dali očakávať uskutočnením projektu:
– environmentálny, by po eliminácii náročnej manipulácie a vysokej prepravnej náročnosti prevozu KO mimo okresu spočíval v markantnom znížení uhlíkovej stopy, zlepšení čistoty ovzdušia a úspore deficitných, strategických pohonných látok,
– ekonomický v znížení nákladov za skládkovanie KO z napätého rozpočtu samo-správ a tým aj možnosť významného zníženia poplatkov za KO pre obyvateľov regiónu a v neposlednom rade vznik nových pracovných miest v súvislosti s prevádzkovaním skládky.
Tento návrh sa však nestretol so záujmom a ani s podporou orgánov samosprávy. Môj podnet, ktorý som adresoval mestu v rámci Odkazu pre starostu, bol formálne, bez akejkoľvek relevancie, odmietnutý.
Vedenie mesta Dolný Kubín v rámci verejného pripomienkovania Plánu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR) na roky 2021 – 2030 pri vyhodnocovaní pripomienok tiež neakceptovalo môj návrh Využitie skládky odpadov prevádzky Široká ako skládky KO.
Odmietavo sa k podnetu návrhu postavili rovnako ministerstvo ŽP, Zelená linka aj inšpekcia.
Sfunkčnenie skládky by bolo prínosom
V protiklade nezáujmu mesta aj kompetentných štátnych inštitúcií existovali však aj kvalifikované podporné hlasy. Zadosťučinením bolo realistické vyjadrenie erudovaného a skúseného environmentalistu Miloša Veverku, predsedu prestížneho a aj v zahraničí rešpektovaného Občianskeho združenia CEPTA – Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy.
„Hoci v súčasnosti sa skládkovanie odpadu nepodporuje a nepreferuje, ešte stále veľké percento odpadu a aj komunálneho odpadu končí na skládkach. V porovnaní s odvozom do Martina by sfunkčnenie skládky KO v Širokej bolo jednoznačne prínosom pre kvalitu ovzdušia a znížením uhlíkovej stopy.
Dolnokubínčania nechcú mať za svojimi domami výrobné haly a sklady. Proti bojujú petíciou Čítajte Ani pri ochrane životného prostredia netreba zabúdať na zdravý rozum. Preto je na škodu nevyužiť existujúcu skládku KO v prípade, že by spĺňala súčasné štandardy. Škoda, že úrady a procesy posudzovania vplyvu na ŽP sú u nás také ťažkopádne.“
Zásadná zmena situácie nastala, keď ESI v septembri 2017 neočakávane a bez objasnenia dôvodov, tesne pred termínom proces EIA ukončila.
Keďže nová skládka odpadov, dlhodobo neprevádzkovaná, nespĺňala požiadavky na skládkovanie iných odpadov ako z produkcie OFZ (teda aj komunálneho odpadu), inšpekcia v roku 2020 nariadila prevádzkovateľovi povinnosť predložiť žiadosť o vydanie stavebného povolenia na uzatvorenie novej skládky odpadov. SIŽP následne v roku 2021 vydala stavebné povolenie pre stavbu Zakrytie a rekultivácia skládky OFZ Široká a zároveň vydala súhlas na jej uzavretie a vykonanie jej rekultivácie, už však v predĺženom termíne.
Ďalšiu dramatickú zápletku vnieslo do prípadu uznesenie Okresného súdu Žilina, keď na majetok ESI bol vyhlásený konkurz a štátne orgány jednoznačne vylúčili možnosť ďalšieho využívania novej skládky za iným účelom.
V októbri 2023 hovorca SIŽP Dávid Vido tlmočil nekompromisné zamietavé stanovisko inšpekcie na môj podnet: „V súčasnosti skládka odpadov nemá prevádzkovateľa, nevyhovuje platným legislatívnym požiadavkám na prevádzkovanie skládok odpadov, je už v štádiu uzatvárania a rekultivácie, preto nie je možné uvažovať o jej ďalšom prevádzkovaní a o zmene činnosti na skládku odpadov určenú na zneškodňovanie iných druhov odpadov, teda aj komunálnych odpadov.“
Po vyhlásení konkurzu na ESI prešla povinnosť' uzatvoriť skládku na mesto Dolný Kubín. Podľa informácie inšpekcie z decembra 2023 je hlavný problém vo financovaní, pričom mesto konzultuje uvedený stav s ministerstvom ŽP. Termín na uzatvorenie skládky do 31. mája 2024 je v súčasnosti už nereálny. Povinnosť uzatvoriť skládku je v zmysle zákona o odpadoch aj naďalej na meste Dolný Kubín.
Dolný Kubín potrebuje milióny na skládku, s ktorou nemal nikdy nič spoločné Čítajte Dolnokubínska radnica odhaduje potrebné náklady na najmenej tri milióny eur. Na účte rezervy, ktorým disponuje štát, je zhruba 770-tisíc. Štát tlačí mesto do úveru, to sa bráni, zadlžiť obyvateľov nechce a preto platiť odmieta.
Komu ostal čierny Peter?
V roku 2023 Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie za nedostatky v odpadovom hospodárstve, pretože nerekultivovalo a neuzavrelo niekoľko starých skládok, pričom ak porovnáme Slovensko s ostatnými krajinami Únie v skládkovaní komunálnych odpadov, určite nepatríme medzi skládkovacie veľmoci.
Možno rozumieť snahe štátu vylepšovať si EK sledovanú štatistiku postupného znižovania počtu skládok. Ale aj tu platí, žeby to nemalo byť za každú cenu, nie všade a bez jednoznačného odborného argumentu.
V týchto súvislostiach existuje pádny dôvod aj verejne položiť ministerstvu ŽP a inšpekcii legitímnu a relevantnú otázku, ktorá, žiaľ, zatiaľ zo strany všetkých oslovených kompetentných inštitúcií zostáva bez akejkoľvek odpovede.
Čo preváži, ak položíme na pomyselné misky váh obidve diskutované alternatívy, pri kritériu ekonomický prínos, markantné zníženie uhlíkovej stopy a obmedzenie dosahov na životne prostredie v regióne?
Bude výhodnejšie novú a poloprázdnu skládku odpadu v Širokej s vybudovanou potrebnou infraštruktúrou pri neistom financovaní projektu a so vzdialeným neurčitým termínom ukončenia neodkladne uzatvárať alebo ju bude možné po predpismi vyžadovaných úpravách ešte zmysluplne využívať na ekologické ukladanie komunálneho odpadu z celého regiónu a nevoziť komunálny odpad mimo okres Dolný Kubín?
Je tu na zváženie aj možnosť splniť rozhodnutie SIŽP o uzavretí a rekultivácii novej skládky v odloženom termíne, až po jej zaplnení. K tomu existuje aj precedens porovnateľného procesu z minulosti po uzatvorení skládky KO odpadu v Širokej (tretia skládka) a jej následnej úspešnej rekultivácii v roku 2015 (v súčasnosti funguje ako prekladisko KO).
Týmto by sa predišlo avizovanému zvyšovaniu nákladov samosprávy a ďalšiemu navršovaniu poplatkov obyvateľom za komunálny odpad, čo sa v súčasnosti deje, ako to potvrdzuje aj otvorený list radnice občanom Dolného Kubína z júna 2024.
„Poplatky za komunálny odpad zahŕňajú výdavky na zvoz odpadu z našich ulíc, prekládku na medziskládke v Širokej do kamiónov a následný prevoz na skládku v Martine. Medziročný nárast všetkých nákladov za celé odpadové hospodárstvo sa, žiaľ, premietol aj v tohtoročnom zvýšení poplatku pre domácnosti a firmy v priemere o 15 až 20 percent.“
A už len celkom na záver, na otázku: Komu napokon zostal čierny Peter? si čitateľ poľahky odpovie aj sám.
Autor je chemik, v rokoch 1980 – 1989 bol riaditeľom Oravských ferozliatinárskych závodov v Istebnom. V súčasnosti sa venuje osvetovej činnosti v oblasti životného prostredia na Orave.
Ako budú na Orave fungovať pohotovosti od 2. júla Čítajte
