ORAVSKÁ POLHORA. Uplynulo presne 75 rokov odvtedy, čo sa veriaci postavili na odpor štátnej moci, ktorá sa snažila útočiť na cirkevných hodnostárov. Hoci dnes už žije len hŕstka pamätníkov, ktorí tieto udalosti zažili na vlastnej koži, stále sa mnohí snažia, aby sa na ne nezabudlo.
„Ich pripomínanie nám ukazuje, že v minulosti naši rodičia, starí rodičia dokázali vzdorovať totalite, snažili sa brániť cirkevné, a teda aj všeobecné ľudské práva,“ hovorí Martin Garek, historik z Ústavu pamäti národa. „Aj my teda máme záväzok zaujímať sa o spoločenský a politický život svojich spoluobčanov a nezotrvávať v ľahostajnosti voči dianiu na Slovensku a vo svete.“
Protest aj vo voľbách
Katolícka akcia, ktorej cieľom bolo odtrhnúť veriacich od svojich kňazov a vytvoriť národnú cirkev, prebiehala vo viacerých kútoch Slovensku.
Vláda rozdala na Orave viac ako dva milióny eur. Komu sa ušlo najviac? Čítajte Najpočetnejšie prípady boli zdokumentované na Orave, Kysuciach a Spiši. Veriaci svoj odpor prejavovali rôzne. Strážili fary, kontrolovali autá prichádzajúce do dedín, niektorí dokonca ukrývali či strážili kňazov. Ľudia útočili voči skutočným, ale niekedy aj voči domnelým pracovníkom bezpečnostných zložiek, o ktorých si mysleli, že chcú zadržať ich kňazov.
„Tento odpor súvisel s celkovou religiozitou krajov, komunisti ich považovali za bigotné a zaostalé, veriace svojim kňazom,“ uvádza Martin Garek. „Prejavilo sa to aj vo voľbách v roku 1948, keď sa práve hornooravské okresy Trstená a Námestovo ukázali ako najviac protikomunistické. Voliči totiž nedali hlas jednotnej kandidátke, ale na protest hodili do urny biely lístok.“
Obvinili vyše tisíc ľudí
Nepokoje po prečítaní pastierskeho listu pretrvávali od konca júna do začiatku júla. Na nepokojoch sa podľa správ Povereníctva spravodlivosti zúčastnilo 22- až 25-tisíc ľudí. Trestné oznámenia boli podané na 1 136 osôb, z ktorých súdy odsúdili 467 z nich v úhrnnej výmere 546 rokov 6 mesiacov a 27 dní. Nepokoje v súvislosti so štátnou Katolíckou akciou zasiahli 60 slovenských obcí, pričom väčší rozsah mali v 34 obciach.
V Liesku bolo najhoršie
Najvážnejšia situácia bola 19. júna 1949 v Liesku. Miestny farár Jozef Fitt tvrdil národnej bezpečnosti, že pastiersky list nedostal. Na nedeľnej omši ho začal čítať veriacim. Netušil však, že v kostole sedí aj strážmajster Ján Švajdlenka, ktorý duchovného sledoval a chcel mu osobne zakázať list čítať.
Farár sa však nedal zastaviť. Keď Švajdlenka vytiahol zbraň, postavili sa viacerí muži, rozbehli sa za ním a v kostolnej záhrade ho začali biť.
Najskôr odpadol, no keď sa prebral, ušiel do neďalekého domu Márie Dreveňákovej, kde mal schovaný bicykel, na ktorom prišiel z Trstenej. Muži ho opäť dobehli, vytiahli cez okno na dvor a opäť bili. Bitka pokračovala na ulici, až kým sa ho nezastali iní miestni. Švajdlenka napokon utiekol nákladným autom, ktoré ho odviezlo do trstenskej nemocnice.
Do vyšetrovania bola zapojená veľká časť dediny. Niektorí ako podozriví, iní ako svedkovia. Obžalovaných z útoku na strážmajstra bolo dvanásť ľudí, piati z nich skončili vo väzení.
