ORAVSKÁ POLHORA. Envirocentrum pod Babou horou s názvom Vyšný mlyn, rekreačný areál v lokalite zaniknutých kúpeľov na Slanej vode, ekocentrum pri Hviezdoslavovej hájovni, denný stacionár, centrum obce so zdravotným strediskom či vyhliadková veža. Oravská Polhora, Dedina roka 2017, nadviazala jedinečnú spoluprácu so študentmi architektúry.
Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave niekoľko mesiacov pracovali na rôznych zadaniach a návrhoch projektov na rozvoj dediny spod Babej hory. S nápadom prišla jedna zo študentiek, Oravskopolhorčanka Oľga Metesová.
Prvé mesto na Orave otvára jasle. Stáli vyše 600-tisíc eur, mesačný poplatok presiahne tristo Čítajte „Študovala som na katedre architektúry,“ hovorí. „V rámci ateliérov sme pod vedením atestovaných architektov navrhovali rôzne architektonické štúdie.“ Podkladom im boli slovenské aj zahraničné súťaže, neraz vlastné námety.
Mrzelo ju však, že kvalitné práce často končili v šuplíkoch na katedre a okrem študentov a pedagógov ich nikto nevidel.
„Vtedy mi napadlo, že by bolo super tieto témy posunúť do praxe, aby ich videla širšia verejnosť. O architektúre a o priestore, v ktorom žijeme, je dôležité rozprávať.“
Oľga si už pri spracúvaní diplomovej práce vybrala tému z rodnej obce. Kontaktovala starostu, ktorý jej navrhol, či by boli schopní so spolužiakmi vypracovať štúdie aj pre iné priestory. Jej školiteľka Zuzana Nádaska s nápadom súhlasila a ostatní študenti taktiež.
„Brali to veľmi pozitívne. Tešilo ich, že riešia témy z praxe, ktoré sa zrejme aj uskutočnia.“
Presah do reálneho sveta
Prvé stretnutie mali noví partneri už vlani. Skupina dvadsiatich študentov sa od starostu Michala Strnála dozvedela o vybraných lokalitách a víziách obce. Oľga robila na dvoch témach. Prvou bol návrh námestia a parkovanie pred kultúrnym domom.
„Dnes je tam len parkovisko, mal by to však byť priestor, ktorý by mal byť živý, bezpečný a hlavne by mal slúžiť všetkým,“ priblížila jednu zo svojich prác absolventka architektúry.
V druhom zadaní riešila oblasť Slanej vody, kde navrhla kúpele. „Toto územie ma jedinečnú prírodu a je škoda, že sa tento liečivý zdroj nevyužíva. Našou prácou sme chceli poukázať na možnosti v tejto oblasti a tiež históriu kúpeľov Slanej vody.“
Projekt kúpeľov na Slanej vode. (zdroj: Oľga Metesová)Okrem Zuzany Nádaskej študentov viedol Filip Bránický, vedúci katedry architektúry. So študentmi sa venuje najmä regionálnej tematike a navrhujú zmeny najčastejšie v oravskom prostredí, odkiaľ pochádza on aj veľa jeho študentov.
Známy obchodný reťazec opäť mieri na Oravu, tentoraz si vybral dedinu Čítajte „Snažíme sa venovať projektom, ktoré nie sú čisto akademické, ale majú presah do reálneho sveta,“ povedal vyučujúci. „Zážitok z Oravskej Polhory máme ohromný. Je to prekrásne prostredie s príjemnými ľuďmi, ktorí žijú komunitne. Dedina kvitne. S kolegyňou architektkou Zuzanou Nádaskou sme si celý priebeh, od prvej návštevy obce až po záverečnú prezentáciu projektov, ozaj užili.“
Oravu v prácach riešia často
Spolupráca katedry s Oravskou Polhorou nie je na Orave prvou. Vlani študenti trávili týždeň na workshope v Štefanove nad Oravou, rodnej obci Filipa Bránického. Svoje práce prezentovali pred publikom na obecnej akcii.
„Medzi občanmi vznikla podnetná diskusia s množstvom otázok,“ rozpráva vedúci katedry. „Záujem verejnosti i samotných študentov bol nesmierne povzbudzujúci k ďalšej práci.“
Pred dvomi rokmi zase katedra architektúry riešila centrálnu zónu v Námestove. Trojica kolegov Filip Bránický, Zuzana Nádaská a Palo Pilař vydali knihu o verejnom priestore metropoly Bielej Oravy. Predtým pripravovali študenti projekty v obciach a mestách Bratislavského a Trnavského kraja.
„Všetky takéto projekty vznikajú najmä za podpory miestneho vedenia a samotnej komunity obce, za čo im patrí veľká vďaka. Na našej katedre sa venujeme témam udržateľnosti, kontinuity stavebnej kultúry a hľadaniu identity miesta, regiónu, prostredia alebo krajiny. S kolegami sa snažíme vyvíjať tlak na kvalitu architektonického vzdelávania na stavebnej fakulte.“
Chce to detailnejšie územné plány
Návrhy na rozvoj dediny starostu potešili. Všetky zadania boli vyberané tak, aby ich obec v budúcnosti mohla uskutočniť. Každá práca tak má šancu, že sa jedného dňa premení na reálne dielo.
Pozemok pri Orave, kde desaťročia stála plaváreň, už nebude dlho prázdny Čítajte „Mňa najviac oslovilo envirocentrum Babia hora, dobudovanie komplexu športovo-kultúrneho centra, riešenie stredu dediny, denný stacionár a kúpele na Slanej vode,“ vymenoval starosta Michal Strnál.
Oľga Metesová je so smerovaním svojej rodnej obce spokojná. Pozitívne hodnotí rozširovanie verejných priestorov a stavebných pozemkov, vďaka čomu pribúdajú možnosti bývania pre mladé rodiny.
„Pri ďalšom rozvoji by som sa zamerala na prepojenie záujmových turistických bodov, a to nielen vybudovaním cyklotrás, ale aj návrhom obslužných stavieb na týchto trasách,“ navrhuje mladá architektka. „Pri rozvoji by sme mali čerpať z tradícií, ktorým treba dávať modernú podobu.“
Ak by mala možnosť niečo vylepšiť, boli by to územné plány. Vo všeobecnosti by ich totiž podľa nej mali obce riešiť detailnejšie a komplexnejšie. „Dobrý územný plán ovplyvňuje obraz krajiny a tým aj priestor, cez ktorý každodenne prechádzame a žijeme.“
Výstava prác je sprístupnená od konca júna v priestoroch Európskeho centra gajdošskej kultúry. Okrem plagátov si návštevníci môžu pozrieť aj 3D modely návrhov.
