TRSTENÁ. Odľahlé miesto v Trstenej od krížovej cesty až na kopec Bubeník si za svoj cieľ vybrali vandali. Neničia už len prístupovú cestu, za obeť im padla aj drevená hojdačka.
Na kopec autom
Trstenčanka Leonóra Lenčuchová chodí do prírody každý deň, niekedy aj viackrát. Neraz už vyšla na kopec nad mestom, kde je krížová cesta, kaplnka, veľký nápis Trstená či oddychová zóna, ktorú vytvorili dobrovoľníci. Po víkendovej prechádzke však zostala sklamaná.
„Takto spustošenú som našla hojdačku v oddychovej zóne v našom mestečku,“ hovorí niekdajšia učiteľka trstenského gymnázia. Podľa nej by mali po takýchto miestach častejšie chodiť mestskí policajti, najmä v piatok a v sobotu v noci. Práve vtedy sa tam totiž veselo baví a vystrája mládež.

„Videla som, ako sa mladík vybral autom až hore na kopec. V blate zapadol, musel privolať kamarátov, ktorí na neho čakali na bielej lavičke, keďže hojdačka už bola zdemolovaná. Prečo má vôbec niekto chodiť na takéto miesta autom? Mládež má zdravo športovať. Škoda, smutný pohľad to bol.“
S výrastkami, ktorí si štrkový chodník okolo krížových zastavení mýlia s pretekárskou dráhou, má mesto nejednu skúsenosť.
„Nie je to cesta, no niektorí motorkári, štvorkolkári a iní vodiči si to asi myslia,“ hovorí primátorka Trstenej Magdaléna Zmarzláková. „Už sme ju niekoľkokrát opravovali, rekonštrukcie stáli viac ako 10-tisíc eur.“
Dielo dobrovoľníkov
Mestská polícia pravidelne kontroluje miesta, ktoré sú odľahlejšie a skôr lákajú mladých ľudí. Aj takto sa snaží predchádzať vandalizmu. Ak nejaké prípady zistí, rieši ich v spolupráci so štátnymi policajtmi. Zapájajú sa aj pracovníci z oddelenia majetku, keďže mestský majetok má mesto poistené proti vandalizmu.
„Niekedy sme pri riešení vandalizmu úspešní, niekedy nie,“ povedala primátorka. „Veľmi nám pomáha kamerový záznam, ak je k dispozícii, ale aj pozorní ľudia, ktorí poškodenie nahlásia tam, kde treba, alebo dosvedčia, ak sú svedkami poškodzovania cudzieho majetku.“
Zničená hojdačka na Bubeníku majetkom mesta nie je. Urobili ju pred pár rokmi miestni dobrovoľníci. O to sú tí, ktorí chodia na kopec za oddychom, sklamanejší z konania výtržníkov.

„Je to krásne miesto, človek tam môže stráviť v tichu, kto chce v modlitbe, v zamyslení, alebo len tak si posedieť na hojdačke, teda, už len na lavičke, či pri kaplnke. Je veľa činností, ktoré sa tam dajú robiť, ale nie skákať po hojdačke, keď sa na ňu posadí neviemkoľko ľudí, daktorí adolescenti sa postavia na operadlo, hegajú s ňou a ešte pri tom hrdinsky vykrikujú. Okolitá príroda je spoľahlivá, len ľudia vždy všetko pokazia,“ poznamenala Magdaléna Zmarzláková.