TVRDOŠÍN. Snívajú o tom mnohí, no splniť si takýto sen sa podarí málokomu. Manželia Karol a Petra Blahovci patria k tým šťastným. Hoci ich mnohí odhovárali, išli si tvrdošijne za svojím.
Za 346 dní precestovali Ameriku od severu na juh a odtiaľ po východnom pobreží naspäť. Začínali štyria, skončili dvaja, autom najazdili viac ako 77-tisíc kilometrov, najvyššie boli vo výške 5000 metrov nad morom.
Nezabudnuteľný výlet im dal celkom iný pohľad na svet a na život, ktorý dovtedy žili. Jediné, čo im zobral, sú predsudky a strach z nepoznaného.
Nápad precestovať Ameriku skrz-naskrz vznikol úplne spontánne, keď sa jedného dňa kolegovia v práci zarozprávali o svojich cestovateľských vášňach.
„Mojím snom bola Južná Amerika, keďže som študoval španielsky jazyk,“ začína rozprávanie Karol Blaho.
„Každý spomenul svoje vysnívané miesto, vymýšľali sme rôzne cesty. A všetci sme sa zhodli, že cesta z Aljašky do Ohňovej zeme by bolo niečo veľmi špeciálne, na čo by človek v živote nezabudol.“
Nemali sa kde ochladiť, vymysleli si kaďu. Aktivisti budujú pri potoku oddychovú zónu Čítajte Vtedy ešte manželia netušili, že o pár mesiacov odletia do Kanady a vydajú sa na svoje zatiaľ najväčšie dobrodružstvo v živote.
Karol s manželkou Petrou v tom čase pracovali v laboratóriu. Pôsobili tam počas covidovej epidémie. Vyčerpaní nekonečnými nočnými službami sa po rozhovore s kolegom, ktorý ich jedného dňa zavolal na cestu po Južnej Amerike, rozhodli, že odídu.
V článku sa dočítate:
- čo všetko treba pred cestou vybaviť,
- ako dlho to trvá,
- prečo začínali práve v Kanade,
- kde najčastejšie prespávali,
- koľko amerických štátov precestovali,
- kde by si vedeli predstaviť žiť,
- kde museli byť najviac v strehu,
- čo v nich zanechalo najsilnejšie emócie,
- čo si museli odoprieť,
- aké ďalšie cesty plánujú.
„Vtedy sme si zo srandy povedali, že pôjdeme, ale len od severu na juh. A ono to napokon až taký vtip nebol.“
Kopec vybavovačiek
Trasu, ktorá napokon merala vyše 77-tisíc kilometrov, cestovatelia príliš neplánovali. Vedeli len to, kde chcú začať a kadiaľ asi pôjdu. A taktiež to, že by sa do roka chceli vrátiť na Slovensko. Harmonogram spočiatku vôbec nemali. Postupne však museli začať zisťovať, čo všetko budú na dlhý pobyt v Amerike potrebovať. V zime sa rozhodli, že na jar vyrazia. Mali zhruba päť mesiacov na to, aby sa na všetko pripravili.
„Najskôr sme dali obaja výpoveď v práci, zrušili podnájom, presťahovali sme si všetky veci k rodičom,“ rozprávajú manželia. „Na rad prišli rôzne vybavovačky – poistenie, letenky, víza, nákupy, rezervácie, potrebné doklady, museli sme absolvovať rôzne vyšetrenia a očkovania, proti žltačke, žltej zimnici a brušnému týfusu. Bolo toho naozaj mnoho a času dosť málo.“
Po desaťhodinovom lete z Európy do Kanady, počas ktorého sa organizmy dvoch mladých Slovákov veľmi dobre aklimatizovali, si hneď na letisku vo Vancouveri požičali auto a odviezli sa na ňom do prvej nocľahárne. Nasledujúce dni už mali nové karty v mobiloch, vlastné auto, ktoré kúpili, aby si mohli začať plniť svoj sen, a pustili sa do užívania si rozdielov medzi Amerikou a Európou.
Najmä na aute, ale aj letecky
Kanadu si cestovatelia nevybrali pre začiatok svojej cesty náhodou. „V USA dostanete víza na tri mesiace, potom musíte opustiť krajinu a po nejakej dobe vám ich obnovia,“ vysvetľuje Karol.
Obyvateľom Novote chýbal tri roky zubár, teraz sa o pacientov starajú až dva tímy odborníkov Čítajte „Aby sme nestrácali čas, začali sme cestu v Kanade a americké víza nám začali plynúť až po prekročení najsevernejšej hranice USA na Aljaške. Takže sme mali dosť času na kúpu auta, vybavenie všetkého potrebného a precestovanie západných kanadských provincií.“
Väčšinu trasy precestovali na aute, do niektorých lokalít, napríklad do ekvádorských Galapág, sa im však inak ako lietadlom dostať nedalo. „Stredná a Južná Amerika sú síce prepojené pevninou, no medzi Panamou a Kolumbiou neexistuje cesta, preto sme poslali do Južnej Ameriky naše auto loďou v kontajneri a my sme tento úsek preleteli lietadlom.“
Pod strechou len občas
Slovenskí cestovatelia si Ameriku užívali ako praví dobrodruhovia. Väčšinou prespávali v aute v kempoch, na lúkach, plážach, v lesoch, stepiach, na benzínkach či rovno na uliciach. Jednoducho všade, kde to aktuálna situácia dovoľovala. Samozrejme, boli aj prípady, keď bolo treba za ubytovanie zaplatiť.
„Lacný nocľah sme si hľadali na miestach, kde sme sa necítili bezpečne, alebo nebola možnosť spať v aute,“ hovorí Karol.
Podobne to mali so stravovaním. Jedávanie v reštauráciách by ich za to dlhé obdobie vyšlo poriadne draho, hoci občas si pohostinnosť odborníkov dopriali. Väčšinou si však varili sami. Aj keď mali obrovský problém zohnať v obchodoch chutné potraviny, na ktoré sú Európania zvyknutí. A to najťažšie na celom cestovaní bolo nájsť dobrý chlieb.
V kufroch len to najnevyhnutnejšie
Baliť sa na rok trvajúce cestovanie naprieč celým kontinentom nie je jednoduché. Manželia Blahovci boli pripravení na rôzne teploty a všetky druhy počasia, no mali výhodu v tom, že cestovali väčšinou v lete. Na severe začali v máji, keď prichádzalo leto, a na juh sa dostali v decembri, jednom z letných mesiacov.
„Väčšinu času nám stačili kraťasy a krátke tričko, no napríklad na Aljaške, v Skalnatých horách, v Andách alebo v Ohňovej zemi sme sa museli občas poriadne naobliekať,“ približuje Karol Blaho.
„Na cestu sme si zbalili oblečenie, obuv, lieky, elektroniku, spacáky a všetko ostatné, čo nám váhový limit na letenke povolil. Zvyšok – plynový varič, karimatky a iné drobnosti – sme si kúpili počas cesty.“
Manželia prešli za rok devätnásť amerických krajín. Vybrať jednu, ktorá bola najkrajšia, si netrúfajú. Zhodli sa však na tom, že v zozname sú krajiny, kde by si vedeli predstaviť svoj život, a aj také, kde by radšej žiť nechceli. K tým prvým patria horské oblasti Kanady, USA, Peru, Chile či Argentíny. K ich pobrežným srdcovkám patria brazílske a karibské pláže.
„Životná úroveň je niekde veľmi nízka, no zato majú nádhernú prírodu, niekde sa žije veľmi lacno, no je napríklad nedostatok benzínu alebo nezoženiete určité potraviny.
