Realizátorka projektu Detský čin roka nám do redakcie poslala jeden z listov, ktorý sa dostal do užšieho výberu. Napísali ho deti 2. ročníka ZŠ s MŠ v Hladovke:
Marika je jednotka v škole. Dominika hrá super vybíjanú. Jarko je macher v počítačoch. Adrian nepokazí žiadnu zábavu. Anička chodí do súboru a tancuje. Peťko už získal ocenenie za najlepšieho futbalového strelca... A Martin? Čím by chcel byť náš spolužiak Martin? Už dlhšie nechodí do školy. Pýtali sme sa na neho pani učiteľky, bratranca, jeho mamky. Vraj leží v nemocnici a je veľmi vážne chorý. Bude tam asi dva až tri mesiace.
Bože! To by bola paráda – dva mesiace bez školy! Vedeli by sme si to predstaviť na nejakej dobrodružnej ceste, či plavbe loďou po mori. Ale v nemocnici?
Pani učiteľka nám vysvetlila, že Martin má oslabený imunitný systém a jeho choroba sa volá leukémia. Leží na onkológii v Banskej Bystrici. A jeho nechcené „prázdniny od školy“ sa predĺžia na osem mesiacov.
Nerozumeli sme všetkým slovám, ktoré spomenula pani učiteľka. Cítili sme však, že je to vážnejšie a bolestivejšie, ako keď niekomu idú plombovať zub, keď niekoho bolí bruško, keď vás idú očkovať. Vedeli sme, že tu nepomôže jedno mamine pofúkanie boľačky, ani tabletka, ani sirup, ba ani teplý čaj. Nikto nám nevedel odpovedať na otázku, kedy sa k nám Martin vráti. Videli sme len uplakané oči jeho mamky a utrápeného ocka. Kaď ho pustili domov na dva dni, tak ho mohli navštíviť len traja spolužiaci. Pretože má oslabenú imunitu. Celá naša trieda mu však píše listy, kreslí obrázky. Informujeme ho o tom, čo sa deje v škole, v triede i na ihrisku. Zahrali sme sa i na „Ježiška“. V čase Vianoc nám pomohli naši rodičia i pani učiteľka a spoločne sme pripravili pre Martinka darček pod stromček. Veľmi sa radoval a tešili sme sa aj my. Je to naozaj pravda, že ak niekomu pripravujeme darček z lásky, máme z toho ešte oveľa väčšiu radosť.
Hneď po vianočných prázdninách sme začali informovať našich spolužiakov o našom kamarátovi Martinovi. Rozbehli sme akciu na získanie financií na jeho liečbu. Naši kamaráti a spolužiaci majú veľké srdcia, to je fakt, keď prispievali zo svojho vreckového, či z koruniek na kúpu desiaty. Štedrí boli aj rodičia, ktorí sa dozvedeli o tejto zbierke. Zapojili sa všetci žiaci našej školy. Tieto peniaze sme venovali Martinovým rodičom, ktorí sú v zlej finančnej situácii. Mamka je nezamestnaná a jeho otec na invalidnom dôchodku. Aby mu mohli byť na blízku a podporovať ho v jeho ťažkom zdravotnom stave. Náš koncoročný výlet sme naplánovali do Banskej Bystrice. Samozrejme, túžili sme navštíviť osobne nášho spolužiaka. Pripravili sme si pre neho rôzne darčeky a prekvapenia. Na toto stretnutie sme sa dlho veľmi tešili. Veľké bolo i rozčarovanie, keď nás k nemu nepustili, lebo bol v ťažkom stave. Prečo len v rozprávkach žijú dobré víly, ktoré pomáhajú dobrým ľuďom? Stačilo by iba mávnuť čarovným prútikom!
Veľmi radi by sme boli, keby sa už Martin vrátil do triedy, aby sme zasa boli všetci spolu. Ale vieme, že to nebude tak rýchlo, lebo čaká na transplantáciu kostnej drene.
Prečo sa dáva toľko peňazí a energie na prostriedky, ktoré sú určené na zabíjanie?! Prečo sa nevyužívajú na ochranu života?
Aj Tebe sa môže stať, že jedno ráno práve Tebe nevyjde slnieč- ko... Ako nášmu kamarátovi. Ale naše ruky mu namaľovali iné, darovali sme mu svoje zážitky v listoch, radosti i smiech. Naše obrázky mu ako kvety spestrujú steny.
Predstavte si, Martin stále bojuje a nevzdáva sa. V našich srdciach veríme, že iste spolu pôjdeme do Jelešne na ryby, budeme sa jašiť spoločne cez prestávky, zahráme si spoločne hry na počítači a budeme sa váľať po rozkvitnutej lúke. My veríme a držíme palce.
Autor: Spolužiaci z 2. ročníka ZŠ, MŠ Hladovka, tr. učiteľka Emília Vojtečková