Vzorne vychystaní, do hory oblečení, čižmy vyzuté, ponožky mokré, spodky nohavíc tiež, vzdušný košík položený pri nohe stola, plný všakovakých húb. Rodina je šťastná, veď dnešný úlovok je fantastický. Otec hovorí: Porátal si všetko, Števko? Starší syn hrdo povie: Deväťdesiat päť. Dcéra povie: Mohli sme nájsť ešte päť, bola by stovka! Najpyšnejší je otec: Števo, ty budeš šoférovať, my si dačo dáme. Sebe objednal borovičku, mladšiemu synovi pivo, dcére fernet s tonikom. To bude mať mama radosť, povedal mladší syn, len čo okoštoval veľkého čapovaného bažanta.
Mokré ponožky, podkolienky, ba aj jedny nohavice sa sušia na zábradlí. Pohoda, akú má len chrobák pod veľkým lopúchom.
Hore schodmi prichádza postarší turista. Prešedivená, ošľahaná hlava, vibramy, farebné podkolienky, krok ako mladík, porcelánové zuby amerického filmového herca za stotisíc korún mu svietia belšie ako biele na celý hriešny svet. Turista ide okolo košíka. Pristaví sa.. Pozorne pozerá. Otec prevraví prvý: To čumíte, čo!? Deväťdesiat päť parádnych kúskov. A všetky jedlé! A ani jeden črviak! Turista po chvíli číročistou slovenčinou. Nooo... všetky nie sú jedlé. Tento, napríklad, je podhríb žlčovitý, tylopilus felletus. Podobá sa síce na dubáka, ale – nedá sa jesť. Keby ste ho pokrájali, pokazí vám to polievku alebo všetky huby, ktoré by ste naložili na zaváranie. A... tých žlčových máte neúrekom. Aha! Masliaky! Tie sú výborné. Aj suchohríby plstnaté sa do kuchyne hodia. Táto strapačka úhľadná je však nejedlá huba. Je veľmi horká, niekedy môže byť príčinou ľahkej otravy, predovšetkým u detí. Znalec sa prehrabáva opatrne vo vrstvách starostlivo uloženého ranného rodinného zberu. Vzdychne nešťastne: Tento olivovo-žltý červený hríb sa podobá suchohríbu, ale aj on je – nejedlý. Vyhoďte ich všetky... No máte tu aj zopár kozákov. Tie sú výborné, aj tieto modrasté plávky sú do polievky priam skvelé... Prepáčte, že som vás vyrušil. Ale musel som vám to povedať, bola to moja povinnosť; veď aspoň niečo z tej vašej úrody zostane. Do videnia. Turista vošiel do útrob reštaurácie a už z nej nevyšiel.
Rodina mlčala. Otec vstal. Košík nechal na zemi, pri stole. Zišiel dolu schodíkmi k autu prvý. V živote som nevidel takú náhlu zmenu nálady človeka od radosti do hlbokého smútku.
