Potom nasledovali ďalší. Napríklad Eliášovci, ktorí si na pamiatku vydali vlastnú pohľadnicu. Genealógiu Kohútovcov, Javorských, Izákovcov a iných by sme našli aj na stránkach odborného časopisu Hlas, ktorý vydáva Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť (SGaHS) v Martine. Jej členkou je zhodou okolností aj Anna Šujanská, rodená Húsková.
Netradičné sú stretnutia rodín, ktoré sa snažia dopátrať svoje korene. Jedným z nich sú aj Húskovci. Hoci sa časť rodiny pravidelne stretávala mnoho rokov, vo väčšom počte sa tak nestalo ani raz. „Pribúdali roky, pribúdali nové tváre, žiaľ, niektorí z nás museli odísť... Práve pred dvomi rokmi pri poslednej rozlúčke s naším blízkym odchádzajúcim do večnosti, sme zrazu pocítili potrebu stretnúť sa aj pri iných príležitostiach, než je pohreb. Tu sa zrodila myšlienka stretnutia - dať náš rod dohromady,“ spomína Peter Húska, najstarší účastník stretnutia. Organizátori pozvali potomkov rodu Albíny a Petra Húskovcov z Uhlísk pri Pukanci v okrese Levice. Z piatich detí Albíny a Petra zostali štyri. „Zatiaľ sme skončili pri koreni rodu u starých rodičov,“ hovorí Anna Šujanská. Práve ona s bratom Jánom a synovcom Petrom začali „naháňať“ podklady a telefónne čísla rodiny, ktorá by mala mať momentálne aj s najmenšími prírastkami už 93 členov.
Kto sme?
„Ak by sme šli ďalej, určite by sme narazili na ďalšie príbuzenstvo. Momentálne spracovávam genealógiu súčasných potomkov rodu Húska tak, aby bola prehľadná a zostala zachovaná aj pre ďalších potomkov. Zároveň však robím spätný výskum nášho rodu, ktorý je náročnejší na čas a môže trvať aj niekoľko rokov. Záleží to od pestrosti a „rozvetvenia.“ Dcéra Barbora spracováva grafickú úpravu rodokmeňa,“ hovorí Anna Šujanská.
Nitky ťahajúce sa okolo možného príbuzenstva siahajú napríklad k Jánovi Húskovi, doposiaľ k prvému známemu husliarovi – Slovákovi, rodákovi z Brezovej pod Bradlom, ktorý sa vysťahoval do Ameriky. Pôvodne stolár, vyučil sa v Chicagu u neznámeho saského majstra a otvoril si obchod s hudobnými nástrojmi, no v r. 1922 sa vrátil domov a husliarsku dielňu si zriadil v rodičovskom dome. Zhotovoval husle podľa Amatiho, Stradivariho, Guarneriho a iných známych modelov. Z rodiny môže pochádzať aj herečka a operná speváčka Helena Húsková, či hudobný skladateľ Anton Húska, etnograf a novinár A. Miroslav Húska a ďalší. V každej rodine sa nájde niekto, na koho je pyšná alebo niekedy aj čierna ovca. U Húskovcov sú to nielen lesní inžinieri, pedagógovia, historici, kunsthistorici, výtvarní umelci, poľnohospodárski inžinieri, zootechnici, členovia justičnej polície, zdravotní a rehabilitační pracovníci, živnostníci, kamenári, krajčírky, doručovateľka, kaderníčka, ale aj nositelia iných ďalších krásnych a pre život potrebných povolaní. Následný historický výskum potvrdí, ako história hovorí, či v rodine mohli byť pltník aj zbojník.
Najslávnejší je asi Peter
Momentálne je údajne najslávnejší Peter. Na stretnutí bolo najpreferovanejším krstným menom Peter. Štvorica s rovnakým menom a priezviskom je podelená medzi dvoch otcov a synov. Práve jedného z nich je vídať na televíznej obrazovke. Politológ Peter Húska pracuje na tlačovom a mediálnom odbore ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Jemu a jeho rodine patrilo prvenstvo, týkajúce sa účasti najmladšieho potomka dvojročnej Terezky. Hoci sme naliehali, horúčkou unavené dieťa nám veľa toho nepovedalo. Ukazujúc na namaľované husi, ktoré slúžili na lepšiu orientáciu pri hľadaní strelnice v Domaniži, kde sa rodina stretla, dala najavo, že vie, z akého rodu pochádza. Ďalším známejším potomkom rodu je Barbora Šujanská, scénografka a realizátorka viacerých divadelných predstavení a výstav...
Opäť Peter
Najstarším účastníkom bol Peter Húska, ktorý tvrdí, že 74 rokov nie je veľa, ak poradie čísloviek obrátime. „Rod sa upevní a niektoré, ak aj sporné vzťahy, sa na stretnutí vykonzultujú. Ak nie sú problémy, tak je to potom v poriadku. V takomto počte ako dnes sme sa nestretali ani na svadbe či pohrebe. Nezazlievam, že sa nám to nepodarilo skôr, ale predsa len, roky utekajú a človek nevie, čo sa môže stať. Takto sa dozviem, čo je v rodine nové,“ tvrdí šedivý pán. Podľa jeho slov treba vymyslieť vhodný cyklus, v akom časovom intervale sa budú Húskovci stretávať. „Najideálnejšie to bude jedenkrát za dva roky, ale to ešte uvidíme po dohode s ostatnými členmi rodu. V každom prípade každých päť rokov by bolo dosť neskoro.“
Upletený bič a prasa
„Keď som začiatkom júna obtelefonovával rodinu a posielal pozvánky, netušil som, koľko nás bude. Dúfal som, že snáď polovička, pretože napasovať dátum každému sa nedá. Rodinné problémy, dovolenky, veď to poznáte. Chceli sme sa pripraviť dobre a všetkých prekvapiť. Vymysleli sme súťaže a stretnutie začalo naberať reálnu podobu,“ hovorí Ján Húska. To ešte netušil, aký bič si so sestrou na seba uplietli. V Domaniži sa všetkým páčilo, a tak sa zdá, že ďalšie podujatie zostane na pleciach im. „Piatok po zvítaní sa, dobrej večeri, úvodnom slove, minúte ticha za tých, ktorí nás nečakane v posledných mesiacoch opustili, básni v podaní najstaršieho člena rodu Petra a odbornom výklade genealogickej hierarchii rodu, vzájomnom predstavovaní blízkych členov rodu po praslici a po meči, sme si pozerali fotografie, oboznamovali sa s novotami v rodine. Veď sme prišli zo všetkých kútov Slovenska“, dodáva Anna. Zaparkované autá so značkami z Košíc, Bánoviec, Levíc, Nitry, Bratislavy, Banskej Štiavnice a Považskej Bystrice a iných miest jej dávali za pravdu. Húskovcov zastihla pri dobrej nálade nielen noc, ale aj skoré ráno, no sobotňajšie súťaže ich neprekvapili. Aj keď mali skoro všetci za sebou raňajšiu prechádzku, ktorá stála za to, poobede boli už v plnej sile. Húb sa veľa nenašlo, no kto by sa venoval v prekrásnej prírode len hubám? „Máme v rodine niekoľko športových driev. Svojou šikovnosťou ma prekvapili deti, ktoré získavajú základy v škole. My sme v škole toľko nešportovali,“ tvrdí najstarší Peter. Večer čaká všetkých pečené prasiatko, pretože rodina by údajne považovala pečené husi za kanibalizmus. „Nie je to veľké, klasické ministerské, no nám stačí,“ dodal Ján.
Nové stretnutia
Nie všetci, najmä nastupujúca generácia rodu, sa poznali. Tri dni dostatočné na nadviazanie nových kontaktov, spomienky... Medzi nové tváre patrila i trojročná Danielka Lorincová z Košíc a šesťročný Matej Minár z Pečeníc. Danielka údajne celú cestu z Košíc prespala a za súťaženie nedostala (podľa jej chuti) ani veľkú čokoládu, no ale aj tak sa jej v Domaniži páčilo. Rôzne súťaže (vrátane streľby), ale i humorné situácie doplnené slovami povzbudenia súťažiacich zblížili rodinu viac. „Bolo veru veselo,“ tvrdí Ján, ktorý vytvoril na vyhodnotenie výsledkov päťčlennú komisiu. Iba zainteresovaní vedia, že v nej bol sám. Premiéra sa vraj vydarila a on si želá, aby nebola zároveň derniérou. Čo bude nasledovať ďalej? To vedia iba Húskovci, ktorým sa stretnutie zapáčilo a vedia, že tentoraz spravili dobre.
„Vďačím autorovi myšlienky Stretnutia rodu Húskovcov! Myslím si, že splnilo svoj cieľ, spoznať sa bližšie, porozprávať sa o sebe i svojej rodine, radostné i bôľne skutočnosti, dovoliť tým nakuknúť do života rodiny – na jej úspechy. Myslím si, že budú nasledovať stretnutia ďalšie a bude nás viac a viac. Želám vám dobré zdravie a úspechy. Nech vás Božia ruka chráni a vedie! Praje vám to najstarší z rodu Húskovcov,“ dodáva Peter.
Autor: my-pb
