PUCOV. V poslednom ročníku základnej školy Daniel Szabó vyrobil spolužiakovi, ktorý rád hrával na počítači Minecraft, minecraftový meč.
Zapáčilo sa to aj ostatným a tak kamarátom Samovi a Kubovi sľúbil, že im tiež niečo vyrobí.
Nebol to meč, ale sekera a krompáč. „Háčik bol v tom, že tie dva som už natrel aj peknými ligotavými farbami. Keď som sa na to pozeral, bolo mi ľúto sa ich vzdať. No sľub bol sľub,“ spomína na prvotný impulz, ktorý ho priviedol k výrobe hlavolamov, 17-ročný Daniel z Pucova.

„Vtom mi na mobile vybehlo video, a v ňom hlavolam. Hneď som vedel, čo mám robiť.“
Spolužiakom vyrobil dva hlavolamy. Prišiel za nimi s tým, že ak ich vyriešia, dostanú od neho sľúbené veci.
Na jeden treba logiku, na druhý sedliacky rozum
Hlavolamy vyzerajú na prvý pohľad jednoducho. „No až pri ich lúštení sa ukáže, aké má ich riešiteľ vysoké IQ, logické myslenie a pevnú vôľu,“ hovorí Daniel.
Jeden vyzerá ako obyčajné puzzle. Skladá sa z jedného štvorcového rámika, do ktorého treba vedľa seba poukladať päť dielikov puzzle.
„Vyzerá to ľahko, no vyrieši to približne 10 percent riešiteľov a priemerný čas vyriešenie je jedna hodina.“
Na zadnú stranu hlavolamu si Dano zapisuje, kto ho vyriešil a za aký čas. Rekord je 11 minút.
Druhý hlavolam funguje na fyzikálnom zákone. Na ňom sa zasa ukáže, či lúštiteľ má sedliacky rozum, nič iné vraj k nemu netreba.
„Predstavte si u-rampu, v ktorej sú na oboch horných stranách plytké dierky na guľôčku. Zvrchu sú prikryté priesvitným plexisklom a po bokoch preglejkou, aby guľôčky nevypadli. Nemáte k nim prístup.
Zadanie znie, dať guľôčky do dierok. Problém je v tom, že keď dávate do dierky už tú druhú, prvá vám vypadne, lebo to robíte nakláňaním a dierky sú schválne plytké.“
Daniel tvrdí, že na riešenie tohto hlavolamu príde človek aj bez toho, aby ho držal v ruke, stačí sa zamyslieť.
Vystačí si s pílkou, ceruzou a lepidlom
Daniel študuje drevársku a nábytkársku výrobu. Odmala si niečo stružlikal.
Ako desaťročný našiel v humne staré dláto. Z triesok na kúrenie si vyrobil prvé loďky a varešky. Neskôr mu otec ukázal priamočiaru pílu, kmitku. Vtedy sa vraj na ňu pozeral ako na malý zázrak. Videl niečo, čo píli za neho.

V štrnástich sa zoznámil s pokosovou pílou, ktorá ležala zaprášená v garáži. Neskôr si všimol, že má s otcom rovnakú záľubu a tak im postupne v dielni pribúdali ďalšie nástroje.
Nie je náhoda, že Danielove hlavolamy sú z dreva. Sám nečakal, aký záujem v jeho okolí vzbudia, na konte ich už má zhruba desať.
„Ľudí dokáže riešenie hlavolamu odtrhnúť od prítomnosti, úplne ich to pohltí,“ hovorí mladý Pucovčan.
Inšpiruje sa na internete, niektoré hlavolamy vytvoril z vlastnej hlavy. „Ako prvé si spravím náčrt s rozmermi, následne napílim jednotlivé časti, ktoré neskôr zlepím do konečného výrobku.“
Postačia mu pri tom pílka, ceruzka a lepidlo.
Hlavolamy chce zabudovať do nábytku
Daniel nosí hlavolamy na spoločenské akcie, do pubov, do školy. Vie, že vždy zaujmú. Sú vďačnou narodeninovou či meninovou pozornosťou pre kamarátov i známych.
Keď prezradí, že hlavolam vymyslel aj zhotovil sám, ľudí to prekvapí. Teší ho, keď dostane pochvalu, no najväčšiu radosť má z úprimného záujmu rozlúsknuť hádanku ukrytú v dreve.
„Keď vidím, ako sa im otvoria oči, prestanú ma počúvať a stopercentne sa sústredia na hlavolam, som nadšený. Vtedy viem, že hlavolam zaujal,“ povedal Daniel Szabó.

Hlavolamy chce v budúcnosti využiť v praxi. „Rád by som vymyslel nábytok, napríklad skrinku, ktorá sa bude otvárať pomocou nejakého patentu, na princípe hlavolamu.“