ORAVA. Takmer tristo projektov zo Žilinského kraja posudzoval tento rok Fond na podporu umenia. Poslali ich rôzni žiadatelia, od obcí cez občianske združenia až po súkromné osoby venujúce sa rozvíjaniu umenia či tradícií.
Z Oravy prišlo 64 žiadostí, fond podporil 48. Na kultúru príde do regiónu dovedna 327-tisíc eur.
Dôvody, prečo riaditeľ na základe odporúčania odbornej komisie nepodporí ten-ktorý projekt, sú rôzne.
„Vo všeobecnosti ide o nedostatočný kultúrny a umelecký prínos projektu či jeho odbornú garanciu, o nejasný dramaturgický zámer alebo zlé zaradenie do programu,“ povedala Eva Turanská, manažérka oddelenia kancelárie riaditeľa FPU.
Podpora kultúrnych inštitúcií
Oravská galéria v Dolnom Kubíne podala deväť projektov, peniaze získala na šesť. Celkovo žiadala 45-tisíc eur, dostala 18 200 eur. Najvyššou čiastkou – 6000 eur – fond podporil projekt Plátennícka architektúra na Orave.
Jeho cieľom je publikovanie výsledkov vedecko-výskumnej činnosti prostredníctvom knihy s rovnomenným názvom. Predpokladaný rozpočet presiahne 9900 eur.
Oravské kultúrne stredisko podalo štyri projekty a vo všetkých uspelo. Nie však stopercentne. Žiadalo vyše 28-tisíc eur a dostalo necelú polovicu. Fond podporil vydanie publikácie o kováčstve na Orave, celoštátnu literárnu súťaž Mladá slovenská poviedka 2024, ktorá má tento rok na programe už 21. ročník.
Peniaze dostane aj na organizáciu 31. ročníka goralských Folklórnych slávností pod Pilskom a Babou horou a nový vzdelávací projekt Vandrovanie Oravou 2024.
Neúspech nečakali, peniaze zháňajú inde
Oravská knižnica Antona Habovštiaka žiadala viac ako 41-tisíc eur na organizáciu kultúrnych a vzdelávacích podujatí. Dostala bezmála 6300 eur.
„Granty a financovanie rôznych projektov a ich úspešnosť sú pre inštitúcie ako naša veľmi dôležité,“ hovorí riaditeľ knižnice Roman Večerek.
„Dlhodobá vysoká úspešnosť podávaných projektov v rôznych grantových FPU schémach je dôkazom, že pracujeme dobre a naše projekty oslovujú a sú prínosom. Nie vždy je však výška schválenej dotácie stopercentná.“
Posledný výsledok vedenie prekvapil, ba rozčaroval.
„Peniaze totiž neboli len na jeden projekt, ale na tri projekty v jednom. Na verejnom hovore sme náš projekt prezentovali, takže sme takýto neúspech nečakali. Aj preto, že dva z troch projektov sú etablované, majú veľkú návštevnosť, sú inovatívne, inšpiratívne a prinášajú do kultúry regiónu pozitívnu zmenu. Výsledok bez spätnej väzby som nepochopil.“
Riaditeľa zarazil obrovský rozdiel medzi žiadanou a pridelenou sumou, keďže dostali len sedminu.
„Neviem, či bol náš projekt taký nekvalitný alebo z pohľadu komisie nadhodnotený. Verím však, že hodnotenie a bodovanie komisie bolo objektívne. No to je už teraz jedno. Snažíme sa získať peniaze aj z iných zdrojov. Verím, že v budúcnosti budeme úspešnejší. A všetkých pozývam na 4. ročník KUK festu, bude sa na čo pozerať.“
Rozhodovať má rada, prezidentka novelu vetovala
Poslanci Národnej rady SR začiatkom mája schválili v skrátenom konaní novelu zákona o Fonde na podporu umenia. Po novom bude o pridelení financií rozhodovať rada, nie riaditeľ fondu, ako to bolo doteraz. Prihliadať bude na stanovisko odbornej komisie, ale toto nebude pre ňu záväzné.
Rada bude mať trinásť členov, nie deväť, pričom siedmich vymenuje sám minister kultúry bez návrhu. Zo štátu má prísť do fondu po novom viac peňazí. Vyššia suma však pôjde zároveň aj na samotnú prevádzku fondu. Po novom budú môcť byť peniaze z fondu použité aj na obnovu, modernizáciu a infraštruktúru kultúrnych objektov a podporu tradičnej ľudovej kultúry.
Novela mala nadobudnúť platnosť už 1. júna. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon vetovala, podľa nej môže ohroziť slobodu umenia. Upozornila, že definitívne rozhodnutie o poskytovaní finančných prostriedkov sa má stať kompetenciou novokreovanej rady fondu s prevahou nominantov ministerstva kultúry, bez povinnosti rešpektovať stanoviská odborných komisií.
Do knižníc aj na akcie
Mesto Trstená podalo šesť projektov, uspelo s polovicou. Nezískalo peniaze na organizáciu dlhoročnej Dilongovej Trstenej, celoslovenskej súťaže v prednese poézie a prózy, ani na Festival gospelovej hudby či Hrnčiarsku slávnosť.
V prvom prípade odborná komisia žiadateľovi vytkla nedostatočný kultúrny a umelecký prínos projektu, sporné informácie v ňom, ktoré sú založené na tom, že by malo za 2,5 hodiny vystúpiť 80 recitujúcich. Pri hrnčiaroch zase chýbal zoznam lektorov tvorivých dielní a taktiež snaha o získanie iných zdrojov financovania.
„Sme radi, že nám prešla aspoň polovica projektov, ktoré sme predkladali,“ povedala primátorka Magdaléna Zmarzláková.
„Považujem to za úspech, pretože sa stáva, že niekomu neschvália ani toľko. Podpora projektu vždy poteší, lebo vtedy môžeme ponúknuť ľudom niečo viac alebo lepšiu kvalitu. Projekty, ktoré nám nepodporili, urobíme z vlastných zdrojov.“
