Búrkový pás bol široký približne kilometer s dĺžkou desať kilometrov. Búrka prichádzajúca od Martina trvala v Kraľovanoch zhruba pol hodiny a prehnala sa celou obcou. Prudký vietor a polcentimetrové krúpy pripomínali zimnú fujavicu. Búrka zničila úrodu a zatopila polia. Škody väčšieho rozsahu neboli hlásené. Krúpy na zemi sa v priebehu niekoľkých hodín roztopili. V blízkych Stankovanoch ich ešte o 22. hodine boli plné dvory. Najviac bol postihnutý Žaškov. Búrka sa prehnala celou dedinou a trvala 20 minút, na zemi bola 15 až 20-centimetrová pokrývka krúp ako päste. Poznačila alebo zničila všetky strechy v dedine. Z krytín vydržal iba oceľový pozinkovaný plech, ktorý bol preliačený. Krupobitie tu úrodu zrovnalo so zemou, voda zaplavila niekoľko domov, po celej obci porozbíjala okná.
Zanechala za sebou spúšť. Holé konáre stromov pripomínali sychravý november, nie koniec júla. V Oravskej Porube iba centimetre chýbali, aby sa vylial miestny potok. Búrka poškodila strechy asi 20 domov, porozbíjala okná a družstevníci už teraz hovoria o zničení 60 – 80 percent úrody. Dolnokubínčanov „zalial dážď “ 5 až 7-centimetrových krúp. Rozbíjal okná na výškových budovách, lámal strechy domov a poškodil strechy áut. Podobná situácia bola aj v Oravskom Podzámku. Pucov zasiahli krúpy padajúce 5 až 10 minút vo veľkosti slepačích vajec a pingpongových loptičiek. Aj tu si to odniesli strechy, autá a okná. Pre Pucov to už bola druhá pohroma počas mesiaca. Prietrž mračien pred dvomi týždňami spôsobila vyliatie potoka a vytopenie pivníc.
Peniaze len z havarijného poistenia
Regionálny riaditeľ poisťovne Kooperativa Martin Zembjak nás informoval, že kompletné štatistiky o škodách zatiaľ nemajú, pretože klienti priebežne ohlasujú poistné udalosti a predpokladá, že tak budú robiť do konca budúceho týždňa. Pomôcť im prišli aj kolegovia v rámci Žilinského kraja, aby svojim klientom mohli čo najrýchlejšie vyriešiť ťažkú životnú situáciu. V teréne je päť ľudí spomínanej poisťovne na obhliadanie áut a štyria na obhliadanie domov. Zatiaľ bolo nahlásených 300 poškodených áut, škody však bude táto poisťovňa podľa slov riaditeľa Martina Zembjaka likvidované len tým, ktorí mali havarijné poistenie, ostatní si nárok uplatniť nemôžu. “Po prvých obhliadkach môžeme povedať, že priemerná škoda na autách sa pohybuje okolo 20 až 30 tisíc,“ hovorí Martin Zembjak. Majetkových škôd bolo nahlásených okolo stovky. Tam obhliadka trvá dlhšie a aj vybavenie a likvidácia škody je zdĺhavejšia. „Od rozsahu škody závisí, či klienti dostanú peniaze alebo im bude preplatená faktúra. Urobíme všetko pre to, aby sme čo najskôr pomohli našim klientom,“ dodáva Martin Zembjak.
Čakajú nás extrémne prejavy počasia
Meteorológovia hovoria, že búrky boli, sú a budú, dážď v Kraľovanoch však dokazuje stále viac extrémnych zrážok. Extrémne prejavy počasia zasahujú najmä Áziu, Ameriku a iné tropické krajiny, ale čo je prekvapujúcejšie, náhle prívalové dažde sa oveľa častejšie a v čoraz väčšej intenzite, ako v predchádzajúcich desaťročiach, objavujú aj v miernych pásmach, kam Slovensko patrí. „V budúcnosti nárast extrémnych prejavov počasia nevylučujú, naopak, odporúčajú, aby všetci hospodári s nimi rátali. Je to dôsledok klimatických zmien, tak ako inde vo svete. V budúcnosti bude treba rešpektovať viac ako doteraz záplavové územia, to znamená miesta, kde sa voda v blízkosti riek môže rozliať. Dôležité je zachovať v krajine prirodzené zábrany (hustý les, remisky - stromy, kry atď.), orať po vrstevnici, nie po spádnici, aby sa zachytilo čo najviac zrážok tam, kde padnú. Neskoro je ich chytať v údoliach riek,“ hovorí Katarína Začková, redaktorka STV zaoberajúca sa ekológiou.
Memento
Pod príčiny klimatických zmien sa vo veľkej miere podpisujú ľudia a dôsledky tiež musia niesť ľudia. Pri rabovaní amazónskych pralesov ekológovia upozorňovali, že sa „ničia pľúca Zeme“ a varovali ľudstvo pred nerovnováhou, teda pred katastrofami. Pre nás „to bolo ďaleko“ a zabudli sme, že všetko so všetkým súvisí. V poslednom desaťročí nehanebne a drzo prebieha rabovanie lesov i v našom najbližšom okolí (najdokonalejšie zadržiavanie dažďovej vody) – za niekoľko euro! Stromy z Oravy putujú do Talianska, Poľska,... Nórska! Je načase zamyslieť sa, čo je pre človeka a teda pre ľudstvo najdôležitejšie.