KLIN. Bolo to privítanie, aké si zaslúži ozajstná šampiónka. Jessica Triebeľová iba vystúpila z auta, už sa strieľalo šampanské a oslavné konfety. Potom prišli na rad nekončiace gratulácie.
„Už poznám svoju rodinu veľmi dobre, takže som to očakávala. Myslia si, že to utaja. Možno prvý raz, keď som vyhrala majstrovstvá Európy ako 15-ročná, tak som to nečakala. Ale teraz ich už veľmi dobre poznám. Radi so mnou oslavujú a tešia sa. Vždy ma to vie prekvapiť, i keď to očakávam,“ povedala 23-ročná Oravčanka, ktorá sa stala prvou boxerkou zo Slovenska, ktorá sa predstaví na olympiáde.
Do posledného kola dala všetko
Jessica Triebeľová si vybojovala miestenku do Paríža v poslednú možnú chvíľu. Uspela na kvalifikačnom turnaji v thajskom Bangkoku.
„Verila som si, necítila som nejaký tlak. Veľmi mi pomohla neúspešná kvalifikácia z Milána. Tam som veľmi zápasila s myšlienkami. Nevedela som ich spracovať. V Thajsku som sa cítila lepšie.“
Pretekal už proti Saganovi i Pogačarovi. Mladý Slovák chce preraziť do svetovej cyklistiky Čítajte O posledné štyri miestenky bojovalo 37 dievčat. Rodáčka z Klina zdolala v kategórii do 66 kg ako prvú súperku z Lotyšska, potom boxerku z Indie a v rozhodujúcom dramatickom zápase vyhrala nad Emilie Sonvicovou z Francúzska 3:2 na body.
„Bol to veľmi vyrovnaný a náročný zápas,“ hovorí Triebeľová. „Emilia sa chcela dostať na domácu olympiádu. V prvom kole som spravila pár strategických chýb. V druhom kole som boxovala rozumnejšie. Zvýšila som obrátky. Nastavila si svoj rytmus. Myslím, že som ju nalomila. Do posledného kola som dala všetko. Ukázalo sa, že som lepšie fyzicky i takticky pripravená.“
Po kvalifikácii do Tokia chcela skončiť
Keď rozhodca zdvihol Jessice ruku nad hlavu, bolo rozhodnuté. Boxerka z Oravy ide na olympiádu do Paríža.
„Ten moment bol úžasný. Neuveriteľný pocit. Je to síce chvíľka, ale stál za to. Celý život som išla za týmto cieľom. Veľmi som si to priala. Tokio mi nevyšlo, ale tentoraz som dala do toho všetko. V hlave som si predstavovala, ako mám tú miestenku. Ďakujem môjmu skvelému tímu. Bez nich by som to určite nedokázala.“
Presne pred tromi rokmi, po neúspešnej kvalifikácii do Tokia, chcela slovenská boxerka s týmto športom skončiť. „Povedala som si koniec, nikdy viac box. Bachla som rukavice, s tým, že sa už ich nechytím. Ale potom sa začal venovať boxu mladší brat Peter. On ma opäť namotivoval. Neostávalo nič iné, iba sa dať na tú vlnu. Keď to robí človek celý život, tak je k tomu pripútaný.“
Jessica Triebeľová s miestenkou do Paríža. (zdroj: Tomáš Ferenčík)Rodičia investovali vlastných tristotisíc eur
Obrovský úspech dcéry prežívali na diaľku aj rodičia. „Dlho som plakal, prajem to zažiť každému rodičovi,“ hovorí otec Peter. „Týmto snom žila naša rodina celý život. Je za tým 14 rokov driny, obety, času, energie a množstvo peňazí.“
Tento športový príbeh pripomína ten Petry Vlhovej, ktorá to dotiahla tak ďaleko iba vďaka svojej rodine. „Mala rôzne krízy, ale stále sme sa ju snažili podporovať aj motivovať. Čo sa týka financií, tak z vlastných zdrojov sme za tie roky minuli asi 300-tisíc eur.“
Ostane druhá futbalová liga v Dolnom Kubíne? Trénerská ikona klubu verí, že áno Čítajte Box však majú proste Triebeľovci v krvi. Jessica je tretia generácia. „Najprv boxoval úspešne môj strýko, potom ja a teraz moje deti,“ hovorí Peter, ktorý s rodinou nebude chýbať ani v Paríži.
„Ešte na Vianoce som manželke kúpil ako darček vstupenku na olympijský finálový zápas v boxe. Náhodou som šťukol a vyšlo mi finále žien. Keby to vyšlo, že tam je Jessica, tak to je niečo úžasné.“
Chce priniesť medailu z olympiády
Slovenský box mal doteraz v ére samostatnosti zastúpenie na olympijských hrách iba v dvoch prípadoch. V roku 1996 sa v Atlante predstavili Gabriel Križan a Peter Baláž. O 25 rokov sa v Tokiu predstavil Andrej Csemez. Jessica Triebeľová tak bude štvrtá a prvá žena.
„Ešte si to stále neuvedomujem, čo som dokázala,“ hovorí 23-ročná boxerka. „Bude to pre mňa veľká česť reprezentovať Slovensko v Paríži. Dám do toho všetko. Je veľká drina sa len tam dostať. Bude nás tam asi 21 z celého sveta. Čiže už to je veľký úspech, že sa mi to podarilo. Týmto to nekončí. Budem chcieť priniesť domov medailu.“
Olympijské hry v Paríži začínajú od 26. júla. Jessica bude chcieť tieto dni ešte využiť zmysluplne. „Chceli by sme stihnúť ešte nejaké sústredenie a potom nejaké sparingy. Možno pôjdeme do Francúzska trošku skôr. Toho času už nie je veľa. Cítim sa v dobrej forme, len to udržať a možno pozdvihnúť o jeden stupienok vyššie.“
