DOLNÝ KUBÍN. Ocitol sa na samom dne. Alkohol ho pripravil o zdravie, strechu nad hlavou, vzťahy s najbližšími.
Dolnokubínčan Martin Zajac je jedným z mála, ktorý sa dokázal znova postaviť na vlastné nohy. Jeho jediným želaním je viesť normálny život.
Lacné víno mu poškodilo orgány
Martin vyrastal na dolnokubínskom sídlisku s tromi bratmi a dvomi sestrami. Otec bol alkoholik, deti často bil. Tam Martin vidí počiatky svojho alkoholizmu.
„Utekali sme pred ním, radšej sme sa šli opiť a prespávali vonku,“ hovorí 44-ročný muž. Alkoholu začal holdovať, keď mal šestnásť.
Ďalších dvadsať rokov mu prepadol úplne, fľaška sa stala jeho každodenným spoločníkom, jedinou životnou náplňou i motiváciou.
„Pili sme lacné víno,“ spomína Martin. „Keď sme mali päť, šesť eur, dopriali sme si aj tvrdé. Lenže potom sme si to zrátali a povedali sme si, že sa to neoplatí, veď za päť eur môžeme mať päť fliaš vína.“

Peniaze na alkohol mal zo sociálnej dávky od štátu, polovicu dal vždy mame na domácnosť, polovicu prepil.
Martin počas pijanského obdobia takmer nejedol. Lacné víno mu doslova vyžralo vnútorné orgány.
„Keď som mal v sebe už dosť alkoholu, potreboval som sa dostať domov, do teplého. Len vtedy som niečo zjedol a išiel spať. Ráno sa to všetko začalo odznova.“
Z 85 kilogramov schudol na 35. Dostal sa do takého stavu, že šancu na prežitie mu nedávali ani lekári.
Mal epileptické záchvaty, krvácal z konečníka, pre alkoholom poškodené, potrhané cievy v nohách nedokázal stáť.
Operovali ho šesťkrát, aby ho zachránili pred najhorším. Prišiel o meter hrubého čreva, ten mu nahradil vývod v bruchu.
Z bytu do krízového centra
Po ďalšom ťažkom záchvate raz prišiel z nemocnice domov so špeciálnym chodítkom. Nedokázal sa udržať na nohách.
„Vtedy mi mama povedala, s týmto chodiť nebudeš, prestaneš piť.“ Martin sa zaťal a načas sa alkoholu nedotkol.
Jedným z dôvodov bol aj strach. Premkol ho, keď mu lekári oznámili, že jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že nemusí prežiť. Vtedy mu pomohol k prinavráteniu kondície bicykel. Bicykluje dodnes, veľmi rád.

Keď mama zomrela, zostal s jedným z bratov v byte sám. Obaja mali problém s pitím a tak nedokázali platiť mesačné náklady spojené s chodom domácnosti.
Starší brat, ktorý už mal vlastnú rodinu a postavený dom, sa rozhodol byt predať. „Dal mi tisíc eur, aby som si zabezpečil bývanie,“ hovorí Martin, vyučený zámočník. Prenajal si garsónku v širšom centre mesta.