PODBIEL. Oravu spracovala do rozprávok. Pomohli jej s tým škriatkovia, ktorí vyšli spod ihly šijacieho stroja. Každý má vlastné meno, každý dohliada na svoju obec alebo mestečko.
Deti tieto zázračné bytosti zbožňujú, neuvedomujú si pritom, ako poľahky sa učia spoznávať svoj rodný kraj.
Spojenie knihy a škriatkov má dôvod
Keď pred niekoľkými rokmi Erika Vojteková čítala s deťmi trilógiu o banských permoníkoch, učarovali jej.
Škriatkovia sa jej zapáčili natoľko, že sa rozhodla využiť ich ako ústredné postavy v knihe o Orave.
„Chcela som zachytiť fakty z histórie, vedomosti z prírody, kultúrne hodnoty, remeslá, zvyky, ľudovú architektúru i tradičnú kuchyňu nášho regiónu a podeliť sa o to s najmenšími čitateľmi,“ hovorí Podbielčanka.
Deti vnímajú spojenie knihy s trpaslíkmi s nadšením. „Myslím si, že vďaka nim si informácie pamätajú a učia sa ich oveľa ľahšie.“
Kniha však nie je určená len detskému čitateľovi. Dospelí môžu v postavách škriatkov nájsť duchovnú pomoc, ktorá sa k človeku v núdzi dostane v správny okamih.
Nové centrum v Dolnom Kubíne bude pomáhať hendikepovaným ľuďom nájsť si zamestnanie Čítajte Najväčšiemu oravskému mestu – Dolnému Kubínu, napríklad, kraľuje škriatok Aurel. Vlastní čarovné dreváky, kto si ich obuje, hovorí pravdu. Z mesta sa tak postupne vytratí klamstvo.
Nad Podbielom zase bdie Eliáš, ktorý dopomohol zrodu Bobrovej rale.
Oravskú Lesnú spravuje Belín, vie pútavo rozprávať o spracovaní ľanového oleja i výstavbe úvraťovej železničky.
Z rozprávkových bytostí sú aj handrové bábiky
Túžbu spracovať tému Oravy do knižnej podoby mala Erika už dávnejšie. Siahla po monografiách obcí a miest, fakty z nich obohatila a doplnila svojou fantáziou.
„Človek by mal poznať región, v ktorom žije, a vedieť doceniť dedičstvo predkov i prírodné krásy,“ myslí si špeciálna pedagogička.
Keďže má slabosť pre les a lesné bytosti, škriatkovia mali na stránky jej knihy ľahkú cestu. Ich priradenie ku konkrétnym dedinám či mestám vznikalo spontánne.
„Navštevovala som miesta, ktoré som zaradila do publikácie. Keď som potom začala písať príbeh, obraz škriatka sa mi v mysli objavil sám od seba.“
Okrem čestného miesta v publikácii dostal každý škriatok aj reálnu podobu. Erika ich ručne ušila, vyzerajú ako milé textilné bábiky.
Pred tromi rokmi získala v medzinárodnej súťaži prvenstvo za ručne vyrobenú hračku pre autistické deti. Inšpirovala sa v ľudových tradíciách.
Na Oravu prídu peniaze na športoviská Čítajte „Zhotoviteľ akejkoľvek ručnej práce v nej necháva svoj nápad, čas, energiu, veľký kus seba samého,“ vyznala sa.
To platí aj o škriatkoch z knihy. „Prajem každému, aby objavil svoje dary a talent, ktoré dostal do vienka, a podelil sa o ne so svetom.“
Do sveta písania sa ponára za tmy
Kniha Príbehy škriatkov z Oravy vznikala počas večerov. Cez deň Erika tvorí, šije, maľuje, vypaľuje do dreva, venuje sa prácam, ktoré si vyžadujú presnosť a postreh. S príchodom tmy rada píše.
„Vtedy je všade pokoj a ticho, to mi pomáha preniesť sa do môjho čarovného sveta.“
Nie vždy sa jej darí venovať sa tomu, čo ju baví. Aktivity strieda podľa okolností a možností, ale aj podľa nálady.
„Niekedy sa mi chce šiť, inokedy sa neviem zastaviť s maľovaním a písaním.“ A niekedy nerobí nič, čaká na príchod nového nápadu.
Rodina si na Erikinu neúnavnosť už zvykla, podporuje ju. Keď kniha po dvoch rokoch uzrela svetlo sveta a priniesla domov prvé výtlačky, zavládla u Vojtekovcov úprimná radosť. Vedeli, koľko námahy, času a energie ju to stálo.
Námestovo plánuje veľkú investíciu, menšie opravy ciest nie sú prioritou Čítajte „S výsledkom svojej snahy som spokojná a úprimne sa teším každej spätnej väzbe. Chcela som vytvoriť niečo poučné, pravdivé, hodnotné, obohacujúce a prepojiť to s čarovnom, lesnými bytosťami a remeselnou výrobou. Vyzerá, že sa to podarilo.“
Húževnatá Oravčanka už teraz pracuje na novom diele. Prezradila, že témou aj miestom deja zostala znova na Orave.
So svojou škriatkovskou bandou putuje po Orave
Autorka začala po vydaní knihy spolupracovať s knižnicami. Tak sa o nej dozvedeli v materských a základných školách.
Oslovili ju, aby ich so svojou „bandou“ škriatkov navštívila. Deťom sa čítanie s priateľskými bábkami ohromne ráta.
A tak Erika putuje ako Snehulienka s ručne vyrobenými handrovými trpaslíkmi a poučnými príbehmi po Orave.
„Najradšej mám zvedavé otázky detí, aspoň viem, čo ich zaujíma.“ Keď sa jej pýtajú, ktorého škriatka má najradšej, odpovedá: „Všetkých mám rovnako rada, pretože sú vytvorení s nadšením a radosťou.“
Dolnokubínske dôchodkyne sa starajú o bezdomovcov. Viac im to škodí, ako pomáha, tvrdí primátor Čítajte Tvrdí, že všetci sú veľmi dôležití. Každý odovzdáva svoj jedinečný príbeh zo života ľudí v tej ktorej dedinke.
„Potešilo by ma, keby som mohla navštíviť miesta, kde som ešte nebola. Zároveň si veľmi prajem, aby si knižka našla cestu k čo najširšiemu spektru čitateľov,“ povedala Erika Vojteková.
Vtedy podľa nej kniha naozaj splní svoj účel, ním je budovať, podporovať a rozvíjať pozitívny záujem o región Orava.
