Pretekal už proti Saganovi i Pogačarovi. Mladý Slovák chce preraziť do svetovej cyklistiky

Po dvoch rokoch by mali slovenskí cyklisti do 23 rokov opäť štartovať na prestížnej Tour de l'Avenir, ktorá je takou juniorskou Tour de France. Väčšina profesionálov z aktuálnej svetovej špičky začínala práve tam. Spomenieme víťazov ako Tadej Pogačar, Egan Bernal alebo Nairo Quintana.

„Na základe získaných bodov to vyzerá veľmi nádejne,“ hovorí reprezentant SAMUEL TUKA, ktorý vo Francúzsku štartoval aj pred dvomi rokmi. „Sú to najprestížnejšie preteky v tejto kategórii. Je to veľký zážitok a skúsenosť pretekať v prostredí Alp a Pyrenejí, kde sa jazdí Tour de France. Slovensku sa to podarilo za posledných desať rokov iba dvakrát.“

Slováci získali dôležité body na nedávnych pretekoch ORLEN Nations Grand Prix. Dve etapy sa išli v Česku, jedna u nás a dve v Poľsku. Naša reprezentácia skončila v konečnom poradí 22 národov na 5. mieste. Najvyššie v celkovom poradí jednotlivcov bol osemnásty Richard Riška.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pred dvomi rokmi sa bála súťažiť. Fitneska z Oravy dobyla Európu Čítajte 

„Dôležitý bol výsledok družstva,“ hovorí Samuel Tuka, ktorý obsadil celkové 29. miesto. „Možno boli moje očakávania o trošku vyššie, ale v prvom rade sme museli jazdiť ako tím. Mojou úlohou bolo pomáhať a pripraviť lepšiu pozíciu. Cieľom bolo dostať nášho lídra Riša Rišku do top dvadsiatky a vyššie, lebo za to sú body. To sa nám podarilo.“

O ďalšie body budú Slováci bojovať od 30. mája na pretekoch Mieru v Českej republike. Pôjdu sa štyri etapy v okolí Jeseníkoch.

„Tam to mám veľmi rád. Páči sa mi prostredie i jednotlivé etapy,“ povedal nádejný 20-ročný člen Dukly Banská Bystrica, ktorý sa vypracoval do profesionálnej cyklistiky z Oravy. V tomto regióne nie sú žiadne kluby, ktoré by sa venovali mladým cyklistom alebo pretekali na slovenských podujatiach.

O to viac je zaujímavejší príbeh Samuela Tuku z Nižnej.

Prečo vás to ťahalo najviac na bicykel?

Vďaka bratom, ktorí jazdili rekreačne. Cyklistiku mala naša rodina vždy v krvi. Otec síce nie, ale jeho otec a bratia takisto robili cyklistiku.

Odkedy ste sa naplno rozhodli pre dvojkolesový šport?

Asi v desiatich rokoch. S riadnym pretekaním na cestnom bicykli som začal asi o tri roky neskôr, až za kadetov. Dovtedy som iba veľa bicykloval, ale nezúčastňoval sa žiadnych pretekov. Mojím prvým mládežníckym klubom bola Športová škola v Trenčíne. Tam to začalo.

Samuel Tuka (7 fotografií)

Absolvoval som celú sériu pretekov v Slovenskom pohári. Potom som sa na základe výsledkov dostal do juniorskej reprezentácie, s ktorou som začal jazdiť svetové poháre, takisto majstrovstvá Európy a sveta.

Pri prechode k mužom som prešiel do jediného kontinentálneho klubu na Slovensku, Dukly Banská Bystrica. Mal som 18 rokov.

Keď sa pozriete spätne. Aké obtiažne ste to mali ako Oravčan, kde nie sú žiadne cyklistické kluby?

Je to určite ťažšie ako z iných kútov Slovenska. Prvé roky boli náročné. Či už dochádzanie na vlaku s bicyklom alebo častokrát ma museli zachraňovať rodičia. Niekedy ma museli v noci odviesť, doviesť.

Pre rodinu to bol spočiatku trochu šok. Tiež nemali s tým skúsenosti. Bolo to aj pre nich niečo nové. Viac cestovania a pochopiť celý ten kolos okolo toho.

V trinástich rokoch som začal študovať na športovej škole v Trenčíne ešte s jedným chalanom z Nižnej, Ladislavom Frolekom. Dosť to pomohlo, že sme boli dvaja Oravci. Jeden druhého sme ťahali.

Stali ste v Dukle hneď profesionálom?

Prvý rok som jazdil ešte bez zmluvy, iba ako podporovaný športovec. Na základe výsledkov som od druhého roku podpísal zmluvu. Toto je druhá sezóna, ako sa môžem nazvať profesionálnym cyklistom.

Či som bol pred podpísaním alebo po podpísaní zmluvy, tá radosť a disciplína k cyklistike museli byť rovnaké. Zmluva je nejaký bonus, ale človek to nemôže robiť kvôli tomu. Musí to brať poctivo a vážne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bola to oslava behu, ulicami Námestova bežal rekordný počet ľudí Čítajte 

Bola to jediná ponuka?

Nie, po junioroch som mal tiež ponuky z talianskych tímov.

Prečo zvíťazila Dukla?

Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Rozprával som sa s mojimi dovtedajšími trénermi. Zvažovali sme ich skúsenosti. Vychádzalo mi, že najlepšie podmienky, čo sa týka zázemia a cestovania, mi vie poskytnúť Dukla.

Má tiež veľmi bohatý pretekový kalendár. Dukla ako máloktoré kontinentálne tímy má veľa pozvánok aj na prestížne podujatia. Či už je to Okolo Slovinska. Tam som pretekal s tými najväčšími menami ako Pogačar.

Dukla navyše úzko spolupracuje so slovenskou reprezentáciou, to len dopĺňa ten kvalitný program. Na základe toho všetkého som sa rozhodol, že budem jazdiť za Duklu a ostanem na Slovensku.

Trénuje profesionálny cyklista dennodenne?

Vždy jeden týždeň alebo dva dopredu dostanem od svojho trénera na základe pretekového kalendára plán. V ňom sú konkrétne rozpísané na každý deň dĺžku tréningu, na čo má byť tréning zameraný, v akej intenzite, v akom prostredí. Mojou úlohou je ten tréning spraviť podľa pokynov. Potom nahrám súbor do aplikácie a na základe všetkých údajov to tréner zhodnotí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Tvrdošíne štartovali prestížne cyklistické preteky Čítajte 

Dôležité je k tomu napísať aj pocity. Lebo čísla sú jedna vec, druhá ako sa človek cíti. Všetko je na dennodennej báze o komunikácii medzi mnou a trénerom, hľadaní kompromisov a úprave. Plán je jedna vec, ale všetko ostatné sa mení ako napríklad zdravie, počasie. Treba do toho zahrnúť všetko.

Celkovo cyklistika je časovo náročný šport. Je to taký 24-hodinnový proces sedem dní v týždni. Niektoré dni sú ľahšie, iné ťažšie. Veľa je to potom o správnej regenerácii. Či už sú to masáže, kryokomory, práca s fyzioterapeutom, prípadne stabilizačné cvičenia a kvalitná strava.

Ako cyklista aj veľa cestujete, či sú to preteky alebo sústredenia. Zvykli ste si už na taký kočovný život?

Klamal by som, keby som povedal, že sa vždy teším a som stopercentne zvyknutý. Áno, je to taký život, že od marca do októbra som zbalený v nejakej taške. Iba hádžem vecí do práčky a naspäť do tašky.

Či už sme v Austrálii alebo v Česku, tie dni majú vždy rovnakú štruktúru. Nie je tam veľa voľného času. Človek si však zvykne a nájde nejaké vychytávky. Keďže ja prvý rok študujem na vysokej škole v Banskej Bystrici, tak sa počas tých presunov učím.

Keď som to minule počítal, tak mi vyšlo, že 230 dní som mimo domu.

Sú pre vás chvíle s rodinou o to vzácnejšie?

Určite. Človek načerpá novú motiváciu do tých pretekov. Na druhej strane je tiež fajn, keď sú preteky niekde bližšie. Rodina spojí výlet s tým, že ma podporí. Tak ako nedávno v Tvrdošíne, kde štartovala tretia etapa a končila na Štrbskom plese.

Bližšie etapa ešte nezačínala, ani nekončila. Bol fajn zážitok vidieť toľko známych a blízkych ľudí. Je to iné pretekať na takých cestách, kde som s cyklistikou začínal a kde som trávil väčšinu času na bicykli.

V Tvrdošíne ste navštívili aj štvrtákov na Základnej škole Štefana Šmálika. Bola to vaša iniciatíva?

Moja mamina je na tejto škole špeciálna pedagogička. Riaditeľ ma poprosil, či by som na chvíľu neprišiel. Bolo to kúsok od štartu, tak prečo nie. Vždy sa rád podelím, o to čo som zažil. Každý robí to, čo ho baví a napĺňa. Z cyklistiky mám viac skúseností. Teší ma, že som mohol žiakom niečo z nich priblížiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Stolný tenis hrá krátko a už si hovorí majsterka kraja. Tvrdošínčanka všetkých prekvapila Čítajte 

Ste študentom Ekonomickej fakulty v Banskej Bystrici. Myslíte teda aj na zadné vrátka?

Určite. Je dobré mať taký rozhľad, vedieť používať hlavu aj na niečo iné. Obe veci sa tak vzájomne dopĺňajú. Cyklistika mi pomáha v škole a škola v cyklistike. Človek inak potom vidí tie súvislosti.

Nie je to náročné skĺbiť?

Úprimne by som klamal, keby som povedal, že je to ľahké. Mám individuálny študijný plán. Veľmi mi učitelia vychádzajú v ústrety. Myslím, že to pôjde. Zatiaľ je to fajn.

Ktoré výsledky si doteraz najviac ceníte?

Ako kadeti sme sa stali majstrami Slovenska v tímovej časovke. Medzi juniormi sa mi podarilo štvrté miesto medzi jednotlivcami na majstrovstvách Slovenska alebo vyjazdiť 15. miesto na medzinárodných pretekoch v Rakúsku. Pri mužoch je to zas 8. miesto z majstrovstiev Slovenska na veľmi ťažkom okruhu v Česku, kde vyhral Peter Sagan.

Ste skôr šprintér alebo vrchár?

Je to stále také, že sa hľadám. Určite sa skôr vidím ako vrchár, prípadne jazdec na celkové poradie, ak by sa mi do budúcna podarilo zlepšiť časovku.

Vidíte sa v budúcnosti v nejakom svetovom tíme?

Neviem ako to nazvať, Dukla je taká začiatočná stanica. V cyklistike máme tri kategórie – kontinentálne, prokontinentálne a svetové tímy (world tour). Cieľ je na základe výsledkov sa vypracovať a dopracovať na vyššiu úroveň. Chcel by som podpísať v nejakom svetovom tíme, minimálne tom prokontinentálnom.

Aby to bolo reálne v mojom prípade, je to otázka troch alebo štyroch rokov. Poznám zo svojho okolia vytrvalých ľudí, či už sú to Česi alebo Slováci. Do tých väčších tímov sa dostali sa aj okolo tridsiatky. U každého je tá cesta rozdielna.

Dôležité je, aby to človeka bavilo, robil cyklistiku v prvom rade pre radosť, potom to ide. Je dôležité si zachovať svoju hlavu. Prídu aj ťažké obdobia, ale ďalej treba ísť si za tým cieľom.