TRSTENÁ. Pochádza z Trstenej, ale už šiesty rok je jej prechodným domovom austrálska metropola. Táňa Chovanová je vášnivou cestovateľkou. Od strednej školy navštívila množstvo krajín. Sydney jej prirástlo k srdcu, no nie je si istá, či sa krajina protinožcov stane jej domovom navždy.
Hľadala pláže a ruch veľkomesta
Už počas strednej a neskôr aj vysokej školy trávila Táňa letá v Španielsku. Pauzu medzi semestrami využívala na cestovanie po Európe a letné dovolenky si vyberala v exotike – Panama, Kostarika, Maledivy, USA, precestovala takmer celý juhovýchodný Karibik. Rok medzi promóciami a prvým zamestnaním trávila na Tenerife.
Potom sa zamestnala v Bratislave, kde začala žiť. Každodenná rutina sa jej však čoskoro zunovala, potrebovala zmenu.
„Chvíľu som premýšľala nad Kanadou, ale keďže mám rada pláže a vyhovuje mi ruch veľkomesta, ktorý mi na Slovensku chýbal, rozhodla som sa pre Sydney,“ hovorí rodáčka z Trstenej. „Navyše ma veľmi lákajú ostrovy v Pacifiku, takže som nemala nad čím špekulovať.“

Nad európskou krajinou neuvažovala. Pre cestovateľku už totiž Európa „veľkým zahraničím“ nie je. „Aj Austrálčania nás berú ako celok, Európu. Niektorí nás síce ešte zaraďujú do východnej Európy, ale berú nás ako Európanov. Keď niekomu poviem, že som Slovenka, automaticky ma vníma ako Európanku.“
Uchytila sa okamžite
Dostať sa do Austrálie nebolo zložité. Vybavila si pracovné víza a poistenie, kúpila letenku, dojednala ubytovanie a odletela. Let trval nekonečne dlho, hoci mal len jedno, aj keď niekoľkohodinové medzipristátie v Hong Kongu.
„Už počas letu som si uvedomila, ako strašne je to ďaleko,“ spomína Táňa. „Prvý jet lag som dospávala tri dni, nikdy predtým som to nezažila.“ (Jet lag je pásmová choroba, pri ktorej ide o komplikácie spôsobené narušením biorytmu, keď človek prekoná za krátky čas viacero časových pásiem, pozn. red.)
Keďže bola na život v zahraničí zvyknutá, aklimatizovala sa pomerne rýchlo. Vlastne ani nemala na výber, hneď totiž nastúpila do práce. Tatiana mala šťastie na perfektný štart. Žiadne upratovanie či výpomoc v kuchyni. Začala robiť to, čím sa živila aj na Slovensku – korporátne účtovníctvo. „Nemala som problém nájsť si prácu vo svojom obore, práve naopak, záujem firiem bol dosť veľký.“
Mnoho Slovákov a Čechov, ktorí prídu za lepším životom do Austrálie, musí začínať od nuly. Zo sna o skvelom živote vo veľkom svete tak zostávajú len oči pre plač. Veľa ľudí si nedokáže nájsť prácu a žijú tam ešte horšie ako na doma.
Ale sú aj takí, ktorým sa podarí uchytiť v tom, čo vyštudovali. Tatiana pozná našincov pôsobiacich v oblasti financií, auditu, IT či dokonca takých, ktorí tam úspešne vedú vlastné firmy.
O pracovnom uplatnení navyše vo veľkom rozhoduje úroveň cudzieho jazyka. „Austrálčania sú veľmi prísni, pokiaľ ide o úroveň angličtiny aj prízvuk, najmä ak ide o lepšiu prácu.“

Pohodovejší život
Život v Sydney je úplne iný ako na Orave a Slovensku. Táňu najviac prekvapil a šokoval prístup miestnych ľudí k životu, ktorí si ho oveľa viac užívajú a vychutnávajú.
„Mám pocit, že neriešia až tak problémy ako my Slováci,“ rozpráva Táňa. „Nesťažujú sa na všetko a žijú viac uvoľnene. Na Slovensku sa po práci všetci náhlia nakúpiť, po deti do školy alebo škôlky a rýchlo domov. Tu sa ľudia viac venujú sebe, aj keď už majú deti. Po práci idú na večeru alebo drink s priateľmi či kolegami, do gymu alebo majú iné aktivity. Viac športujú a starajú sa o seba bez ohľadu na vek. Je tu vídať mnoho ľudí športovať vonku, či už behať, plávať v otvorených bazénoch alebo cvičiť jogu.“
Austrálčania milujú pikniky a grilovačky, pri plážach sú celkom bežné veľké grily. Sydney má veľmi veľa pláží, na ktorých v letných mesiacoch, od októbra do apríla, trávia miestni popoludnia po práci. Naši protinožci sú veľkí kávičkári. Hneď zrána vídať väčšinu ľudí na ulici s kávou v ruke. Popoludní chodia všetci buď na kávu do kaviarne alebo si ju berú so sebou.
Pozitívne naladení a sebavedomí
Oravčanka si dlho zvykala na priateľské správanie miestnych. „Na Orave sú ľudia tiež väčšinou milí, ale o Bratislave sa to vždy povedať nedá. Tu sú na ulici všetci priateľskí. Stále si na to zvykám a dodnes ma prekvapuje, ako môžu byť ľudia takí príjemní a pozitívne naladení. Viac si pomáhajú a veľmi časté sú aj krátke rozhovory medzi cudzími ľuďmi.“

V Austrálii sa kladie obrovský dôraz na zákaznícky servis. Vľúdne a úctivé správanie sa taxikárov Táňu, ktorá zažila celkom opačný prístup u ich bratislavských kolegov, doslova šokovalo.
Rovnako ako to, že miestni radi a veľa popíjajú alkohol. To však neznamená, že by potom boli hluční a neslušní. „Ak sú tu nejakí „burani“, je ich veľmi málo. Austrálčania sú veľmi sčítaní, vychovaní a scestovaní. Zakladajú si na vzdelaní. Pre nich je IN mať prehľad a určitú sociálnu úroveň, nie vulgárne správanie sa.“