DOLNÝ KUBÍN. V Dolnom Kubíne žije asi tridsať ľudí bez domova. Zdržiavajú sa v blízkosti staníc a nákupných centier, kde žobrú peniaze. Častokrát sú hluční, opití, vulgárni.
Dolnokubínčanom ich prítomnosť prekáža, no nájdu sa aj takí, ktorí sa bezdomovcom snažia pomôcť, finančne alebo materiálne.
Mesto upozorňuje, že im to viac škodí, ako pomáha.
Profesionálny bezdomovec sa vydával za utečenca
Do Dolného Kubína zavítal neznámy bezdomovec. Nasťahoval sa pod most v starej časti mesta, kde sa o neho starali dve dôchodkyne. Zabezpečili mu periny, oblečenie aj jedlo. Mal sa tak dobre, že nechcel odísť.
Uverili príbehu, že utiekol z Ukrajiny a nemá kam ísť. Jeho osud jednej z nich tak ležal na srdci, že ho takmer posadila do auta a na vlastné náklady odviezla na ukrajinské veľvyslanectvo.
Jej zámer zastavili sociálni pracovníci z mestského úradu.
„Zistili sme, že muž je Poliak, takzvaný profesionálny bezdomovec, ktorý už vystriedal niekoľko krajín,“ hovorí Katarína Trubanová, vedúca oddelenia pre rodinu a krízovú intervenciu na dolnokubínskom mestskom úrade.
„Pani sme vysvetlili, že keby ho na veľvyslanectvo doviezla, stálo by ju to peniaze a nepochodila by, musela by ho doviezť naspäť.“
Prípad, kedy chceli dôchodkyne v dobrej viere bezdomovcom pomôcť, nie je podľa Trubanovej ojedinelý.
Jedlo nechávala v kvetináči
Pohľad z okna v nedávne májové ráno nepotešil Filipa Kováča. Na lavičkách pred úradom práce na sídlisku Bysterec posedávala skupina neprispôsobivých mužov i žien.
Niektorí ležali pravdepodobne v podnapitom stave priamo v kvetináčoch, bolo im vidieť obnažené časti tela.
„Toto tu teraz budeme mať každý deň?“ pýta sa Dolnokubínčan. „Pekný jarný výhľad z okna,“ posťažoval sa Filip Kováč.
Bezdomovci si privykli vyhľadávať miesto na bystereckom námestí pre ochotu seniorky, ktorá býva v neďalekej bytovke.
„Kúpila pre nich obedár a trikrát za deň im v ňom nosila jedlo, nechávala ho v jednom z kvetináčov,“ povedala Trubanová.
Počas jarných a letných mesiacov sú bezdomovci viac na očiach verejnosti, preto je problém vypuklejší. S chladnejším počasím sa z ulíc sťahujú do priestorov, kde sa môžu zahriať.
Pri nákupných centrách a staniciach vlakov či autobusov žobrú od cestujúcich peniaze. Za niekoľko hodín dokážu podľa Trubanovej vyzbierať aj 30 eur. Všetky minú na alkohol alebo cigarety.
„Laik si povie, čo sú dve eurá, pomôžem, ale pre nich je to hotový raj,“ vysvetľuje Katarína Trubanová. „Presne vedia, kde a kedy majú stáť. Ľudia z dedín, ktorí čakajú na spoje, zväčša veriaci, dobrosrdeční, im tie drobné dajú.“
Pomoc od ľudí nepomáha
Primátor Ján Prílepok upozorňuje, že ak chcú obyvatelia bezdomovcom naozaj pomôcť, nesmú im nič dávať.
„Ak budú hladní a budú sa chcieť niekam uchýliť, vyhľadajú naše zariadenia, tam ich už naši pracovníci podchytia.“
Okrem základných životných a hygienických potrieb im mesto dokáže zabezpečiť úradné nutnosti, zamestnanci ich vedia nasmerovať, podchytiť a pracovať s nimi.
Väčšina dolnokubínskych bezdomovcov s mestom spolupracuje, sú však aj takí, ktorí pomoc, akúkoľvek, odmietajú.
„Neexistuje žiadny zákonný spôsob, ako ich dostať z ulice, a donútiť ich prísť do mestského zariadenia,“ hovorí Prílepok. „Ak ich však ľudia kŕmia, šatia, alebo im dávajú peniaze, len ich upevňujú v tom, aby naďalej žili bezprizorne na ulici.“
Argument sociálnych pracovníkov, aby prijali pomoc a zaradili sa do pomocného programu mesta, potom ignorujú so slovami „načo, však mi nič nechýba“.
Polícia tiež nič nezmôže, pokiaľ nerobia niečo protizákonné. Ak im policajti aj dohovoria, presunú sa len na iné miesto. Pokutovať ich nemá zmysel, nemajú peniaze.
Z ulice do volebnej komisie
Mesto má vytvorený trojstupňový model sociálnej pomoci pre neprispôsobivých ľudí bez domova.
Najnižšou, ale okamžitou a efektívnou formou, je 24-hodinová ohrevňa prístupná aj osobám pod vplyvom alkoholu. Môžu tam prenocovať, umyť sa, pripraviť si niečo pod zub. V útulku zoženú oblečenie i obuv.
Pri vyšších stupňoch pomoci a umiestnení v sociálnych mestských zariadeniach už musí dotyčný spĺňať podmienky určené mestom.
Jednou z nich je dohľad nad financiami. „Peniaze, ktoré dostávajú vo forme dávok, prídu na účet mesta,“ hovorí Trubanová.
„Urobíme im finančný plán, naučíme ich hospodáriť s tým, čo majú, sprevádzame ich pri nakupovaní.“
V uplynulých rokoch sa s pomocou mesta podarilo dostať z úplného dna a zaradiť sa do normálneho života dvom mužom. Získali vlastné bývanie v mestských nájomných bytoch.
„Jeden už, bohužiaľ, zomrel, druhý sa drží, chodieva pomáhať do volieb a rôznych komisií,“ uviedla vedúca oddelenia.
Dolnokubínska radnica pripravuje rozšírenie sociálnej pomoci pre ohrozené skupiny a rodiny. Takzvaný Housing first už funguje v niekoľkých mestách na Slovensku.
Sociálni pracovníci majú vytypované problematické rodiny, ktorým hrozí strata strechy nad hlavou. Projekt im má pomôcť predísť takejto nechcenej životnej situácii.
