RABČA. Bikiny fitneska MAGDALÉNA ŽITŇÁKOVÁ je nádherným príkladom, že v športe je možné všetko.
Dievčina z Oravy absolvovala minulý rok prvú oficiálnu súťaž, v súčasnosti je už majsterka Európy a to hneď dvojnásobná. V španielskej Santa Susanne triumfovala medzi juniorkami i ženami. Dva týždne predtým sa stala tiež slovenskou šampiónkou.
O neuveriteľnej raketovej kariére od miestnej posilňovne až na európsky Olymp sme sa s 22-ročnou rodáčkou z Rabče porozprávali.
Aká bola vaša športová cesta až k bikiny fitnes?
Športu som sa začala rekreačne venovať už od základnej školy, a to v podobe športových aktivít, ako sú napríklad bicyklovanie, beh, lyže alebo turistika. V žiadnom z nich som však nevynikala a brala som športové aktivity iba ako príležitostnú záľubu.
Čím som bola staršia, tým viac som sa začala zaujímať o svoje telo a postavu. Z toho dôvodu som začala cvičiť doma s vlastnou váhou za pomoci rôznych videí.

Až po nástupe na vysokú školu som začala chodievať do školského fitka v Žiline a to v rámci voliteľného predmetu telesnej výchovy. Začalo ma to veľmi baviť a neustále som si vyhľadávala nové informácie ohľadom zdravšieho životného štýlu, stravovania a efektívnejšieho naberania svalovej hmoty. Takisto som začala chodievať aj do fitnes centra doma na Orave.
Môžem teda povedať, že sa posilňovacím tréningom pravidelne venujem od roku 2021. Súťažiť v kategórii bikiny fitnes som začala iba minulý rok. K tomuto športu ma namotivoval tréner Roman Vavrečan, ktorý vo mne videl súťažný potenciál.
S Beátou Graňákovou ma naviedli správnymi krokmi v príprave na súťaž a veľmi mi pomohli sa v tomto športe zorientovať. Som registrovaná pod klubom Fitnes Team Námestovo, pod ktorým som vedená na našich domácich súťažiach.
Čím si vás najviac získal tento šport?
Je to z viacerých dôvodov. Najviac ma oslovila jeho schopnosť prinášať neustály a viditeľný progres. Každý tréning pózingu, každá séria cvičení, každý zlepšený výkon.
Všetko to sú kroky smerujúce k tvorbe pokroku. Táto schopnosť vidieť a cítiť zlepšenie, či už vo svojej sile, vytrvalosti alebo forme, je neuveriteľne poháňajúca.
Navyše, bikiny fitnes je viac ako len šport. Je to životný štýl. Naučil ma vytrvalosti a sebadisciplíne. Výsledky, ktoré dosahujem, nie sú len odrazom mojej fyzickej kondície, ale aj mojej odhodlanosti a práce, ktorú vkladám do každého tréningu a do svojho životného štýlu.

Okrem toho som zistila, že súťaženie nie je len o prehnanej súťaživosti a rivalite, ale aj o vzájomnej podpore a pochopení medzi zúčastnenými. Súťaže mi tak okrem skúseností priniesli do života mnoho zážitkov a skvelých ľudí, ktorých som mala možnosť spoznať.
Boli ste hneď prvý rok taká úspešná?
Za úspech som považovala už len to, že som dokázala vystúpiť na pódium a dokázať sama sebe, že sa netreba báť nových vecí. Život je príliš krátky na to, aby sme niečo neskúsili a niečoho sa obávali.
V rámci prvých súťaží sa mi nie vždy podarilo obsadiť niektorú z prvých troch priečok, hoci som sa na každej súťaži dostala do finále. Pred rokom na majstrovstvách Slovenska som sa umiestnila na šiestom mieste, čo som nebrala ako neúspech, ale skôr ako motiváciu ďalej na sebe pracovať a posunúť sa o krok ďalej.
Začiatky boli najťažšie a vystupovanie na javisku nebolo mojou silnou stránkou a musela som na ňom dosť zapracovať. Nasledujúcu sezónu som získala pár ocenení z druhého a tretieho miesta a dokonca sa mi podarilo nominovať na majstrovstvá sveta, na čo som bola nesmierne hrdá a pyšná. Považovala som to za osobnú výhru.
Medzi juniorkami som dokonca skončila na treťom mieste a v kategórii žien sa mi podarilo prebojovať do finále so šiestou priečkou.
Vaša raketová kariéra pokračuje aj tento rok. V apríli ste vyhrali slovenský titul v kategórii bikiny fitness do 164 cm. Aké boli pocity?
Bola to pre mňa veľká česť po roku súťaženia získať titul majsterky Slovenska. Prijala som túto poctu s pokorou a veľkou vďačnosťou. Každý krok na ceste k tomuto úspechu nebol jednoduchý, no práve vďaka tomuto úsiliu to stálo za to.
Ako vníma vaše úspechy okolie?
S veľkou radosťou a hrdosťou. Moja rodina ma vždy podporovala, a to nielen emocionálne, ale aj finančne. Ich dôvera a povzbudenie mi dodávali silu počas celej cesty súťaženia, aj napriek tomu, že niekedy nevedia pochopiť, že dať si koláč alebo vyprážané rezne v nedeľu je pre mňa v príprave neprípustné.
Hoci sa im ešte nepodarilo zúčastniť sa na mojich súťažiach fyzicky, vždy ma však podporujú a sledujú cez online prenos. Okrem nich je pre mňa nesmierne dôležitou osobou môj priateľ. Nikdy nevynechal ani jednu zo súťaží a je pre mňa neustálym zdrojom motivácie, bez ohľadu na to, či dosiahnem úspech alebo nie. Jeho podpora a povzbudenie sú pre mňa neoceniteľné.

Okrem rodiny a priateľa mám aj veľkú oporu vo svojich kamarátoch a priateľoch. Ich podpora a prajnosť mi vždy dodávajú silu pokračovať. Vedia ako tvrdo na svojich cieľoch pracujem, a preto mi vždy stoja pri boku a držia mi palce.
Podporu a uznanie získavam aj od ostatných ľudí z okolia. Vždy ma veľmi poteší, keď za mnou prídu náhodní ľudia a vyjadria mi svoje uznanie a pochvalu. Je to pre mňa motivujúce a taktiež dôkazom toho, že moja tvrdá práca nie je bez významu a že moje úsilie nie je zbytočné.
Ako ste spomenuli, tento šport si vyžaduje určite striktný jedálniček. Nemáte s tým problém?
Nie. V skutočnosti mám rada prípravu jedál a kontrolu nad tým, čo jem. Striktný jedálniček je nevyhnutný pre dosiahnutie mojich cieľov v bikiny fitnes. Preto som sa stala zručnou v naplánovaní a príprave svojich jedál.
Vždy si starostlivo vážim a zaznamenávam všetko, čo jem, aby som zabezpečila, že splňujem potrebné makroživiny a kalórie. Aby som celú diétu zvládla, vždy sa riadim pravidlom čo najväčší objem jedál za čo najmenej kalórií. Tým prispôsobujem aj svoj jedálniček, vďaka čomu vydržím byť konzistentná a svoju diétu neporušiť.
Doprajete si aspoň po súťaži niečo kalorické?
Samozrejme, ale nie som ten typ, že by som musela ísť niekam nutne do reštaurácie alebo na fast food. Takáto strava mi ani počas celého roka vôbec nechýba. Stačí mi skôr dobrá zmrzlina alebo nejaké sladké pečivo.
Aj po súťažnej sezóne si svoju stravu kontrolujem a snažím sa jesť vyvážene, avšak nie do takej miery ako v príprave na súťaž. Mimo súťažného obdobia si kedykoľvek doprajem niečo, čo nie je až tak nutrične hodnotné.
Koľko času denne venujete tréningu? Musíte sa niekedy prekonávať ísť na tréning?
Trénujem 5- až 6-krát do týždňa, maximálne 1,5 hodiny denne. Tréning vo fitku je pre mňa východiskovou situáciou ako nachvíľku vypnúť od povinností, pričom sa viem sústrediť iba na pohyb.
Samozrejme, že mám lepšie aj horšie dni a niekedy sa mi na tréning fakt nechce a musím sa prekonávať. Aj keď ma to niekedy unavuje, beriem to ako nevyhnutnú súčasť svojho dňa. Disciplína je to, čo ma drží na správnej ceste. Pre dosiahnutie svojho cieľa musím ostať konzistentná a prekonávať svoje hranice.
Ešte študujete alebo už pracujete?
Som študentkou tretieho ročníka bakalárskeho štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline v odbore ekonomika a manažment podniku. Nebolo pre mňa jednoduché zladiť súťažnú prípravu so skúškovým obdobím a dopisovaním bakalárskej práce, ale nakoniec som to úspešne dokázala, aj napriek časovému zhonu a stresu.
Ziskom slovenského titulu ste si vybojovali miestenku na majstrovstvá Európy do Španielska. S akými cieľmi ste tam cestovali?
Mojím hlavným cieľom bolo ukázať sa v lepšej verzii samej seba a to sa týkalo formy, pózingu ale aj celkovej vizáže, oproti minulému obdobiu. Nikdy nejdem na súťaž s tým pocitom, že budem zo všetkých najlepšia, pretože viem, že nie som jediná pretekárka, ktorá na sebe drie a bojuje o titul.
Koniec koncov je to vždy o subjektívnom názore rozhodcov, ktorí nás hodnotia. Nemávam veľké očakávania, ale napriek tomu bojujem ako najviac viem a snažím sa urobiť maximum preto, aby bol môj výsledok viditeľný a čo najlepšie ohodnotený.
Čo ste prežívali, keď ste sa dozvedeli, že ste skončili na prvom mieste?
Bol to pre mňa neuveriteľný a priam neopísateľný pocit stáť so zlatou medailou na prvom stupni slávy, a to dokonca v ten istý deň trikrát po sebe.
Získala som titul majsterky Európy v kategórií junioriek do 164 cm a následne absolútny titul zo všetkých výškových kategórií junioriek. Už po tomto vyhodnotení som bola v šoku a veľmi unesená, ako sa mi to mohlo podariť. Bola som nesmierne vďačná a nadšená z tohto výsledku.
O pár hodín neskôr som bojovala v početnejšej kategórií 27 žien (do 164 cm), kde už to bolo náročnejšie. Keď som sa dozvedela, že aj v tejto kategórii sa mi podarilo obsadiť prvú priečku, bolo pre mňa veľkou cťou opäť stáť na najvyššom stupienku s rukou na srdci pri znení slovenskej hymny.
Sú to neopísateľné emócie a vlastne stále vstrebávam to, čo sa udialo a aký úžasný výsledok sa mi podaril. Veľké ďakujme patrí najmä všetkým ľuďom, ktorí ma na mojej ceste podporovali, motivovali a smerovali správnymi krokmi, ktoré nakoniec viedli k úspechu, pretože bez nich by som to nedokázala.
Cítite sa po týchto tituloch majsterky Európy ešte silnejšia a motivovanejšia do ďalšej práce?
Určite áno. Spočiatku som si vôbec neverila a myslela som si, že takýto titul sa mi nikdy nepodarí dosiahnuť, no opak sa stal pravdou. Teraz keď viem, že moja tvrdá práca a disciplinovanosť sa vyplatili, mám chuť na sebe ďalej pracovať, zlepšovať svoje nedostatky a dosiahnuť ďalšie skvelé výkony.

Ako vám znie, že dievča z dediny je majsterka Európy? Je teda v športe všetko možné?
Podľa môjho názoru nezáleží na tom odkiaľ pochádzame, či už z malej dedinky alebo veľkomesta. dôležité je odhodlanie a oddanosť tomu, čo chceme v živote dosiahnuť. Každý je strojcom svojho šťastia a je len na nás akým smerom sa budeme v živote uberať.
Myslím, že nielen v športe, ale aj v živote je možné všetko, ak na tom budeme pracovať a tajne v to veriť. Takto skoro pred dvoma rokmi som sa dlho rozhodovala a bála sa, či mám vôbec začať v tomto športe súťažiť. Dnes už mám na konte titul majsterky Európy, o ktorom sa mi ani nikdy nesnívalo. Preto odkazujem každému, kto v niečom váha, aby sa toho nebál a chopil sa svojej príležitosti.