Sny si treba plniť a ten futbalový si splnil malý klub z Oravy, OŠK Pribiš. Zahral si vo finále Prezidentského pohára na štadióne v Poprade. Mal však jednu malú chybičku krásy a to, že z prvenstva sa napokon tešil súper - TJ Družstevník Látky.
Pre fanúšikov Pribiša sú však ich chlapci bezpochyby šampióni. Z obce, ktorá má iba 470 obyvateľov, vypravili na zápas dva autobusy a pridalo sa ďalších desať osobných áut. Veľkým dielom tak prispeli ku krásnej atmosfére. Podľa hlásateľa sledovalo finále 1084 divákov.
Od úvodného hvizdu sa nenudili. Finále začalo vo veľkom tempe. Už v 2. min strieľal domáci hráč Kubiš, ale prestrelil bránu. O tri minúty pohrozil aj Pribiš. Po pätičke Staša pálil Janota. Tiež mieril mimo troch žrdí.
Oravský klub bol v prvom polčase lepší, určite mal viac z hry. V 10. min išiel zaslúžene do vedenia. Baričák potiahol po ľavej strane. V šestnástke našiel Vraňáka, ktorý si loptu spracoval a zakončil ju nechytateľne k tyči.
Z vedenia sa Pribiš dlho netešil. Prišli dve zbytočné chyby a zrazu prehrával. V 13. min ostal nepokrytý Kurák, ktorý zakončil nechytateľne pod brvno. O dve minúty si obrana nerozumela. Kurák vysunul Kubiša, ktorý bol pri lopte skôr ako Suroviak a pohodlne skóroval. To však bolo od Látok za prvých 45 minút všetko.
Juniorský majster sveta sa vrátil vo veľkom štýle. Urobil národný rekord a získal šiesty titul Čítajte Hostia potom súpera zatlačili. Staš postupoval v 23. min sám na brankára, ale z hranice šestnástky napálil do neho. O štyri minúty sa už skóre menilo. V šestnástke bol faulovaný kapitán Vraňák. Loptu si postavil Šeliga a brankára poslal do opačnej strany.
Potom sa hra trošku upokojila a hlavne obranné formácie. Už nejaké veľké šance neprišli.
Po obrátke mohol Látky poslať znovu do vedenia Kurák. Ostal znovu sám pred brankárom, ale Suroviak sa tentoraz vyznamenal. Na druhej strane spálil veľkú šancu striedajúci Brienik. Dostal skvelú prihrávku na päťku, stačilo iba loptu trafiť do opustenej brány. Lenže loptu vôbec netrafil. To sa Pribišu vypomstilo v 66. min, kedy udrel Kurák. Obišiel brankára a z poriadneho uhla rozhodol finále.
V ďalších minútach už futbalistom z Oravy chýbali fyzické sily na nejaký zvrat. I keď sa snažili, Látky si umnou obranou už víťazstvo postrážili.
FAKTY ZO ZÁPASU
TJ Družstevník Látky - OŠK Pribiš 3:2 (2:2)
Góly: 13. a 67. Kurák, 15. J. Kubiš - 10. Vraňák, 29. Šeliga (z 11 m)
DOMÁCI: Pavol - Krkoš (69. Babic), Gondáš, Škopík, Segeč, Vreštiak (74. Halaj), M. Kubiš, Malček, J. Kubiš, Kudlík (90. Olšiak), Kurák
HOSTIA: Suroviak - Gálik, M. Janota, Duraj, Vraňák, Staš (78. P. Sučák), Kubačka, Šeliga (57. Brienik), J. Sučák, Válek (57. Žákovič), Baričák (57. Beňuš)
ŽK: Pavol, Vreštiak, Malček, Kubiš – Gálik, Duraj, Vraňák, Staš, Kubačka
POVEDALI PO ZÁPASE
Vedúci mužstva Ondrej Martvoň: Zápas mal od začiatku vysoké tempo. Prvý polčas bol ako ligový. To išlo z jednej strany na druhú. Lopta nestála ani chvíľu, podávači ju hneď hodili. Hra sa vôbec nekúskovala. Gól na 3:2 nás zlomil. Do tej 66. min bol Pribiš lepším mužstvom na ihrisku. Bohužiaľ, taký je futbal. Myslím si, že fanúšikovia si prišli na svoje. Viac by mu svedčala remíza a úplnou čerešničkou finále mohli byť jedenástky.
Našim chlapcom patrí veľká pochvala. Dostať sa do finále bola naša priorita a to sa nám podarilo. Nešlo ani o tú finančnú odmenu. Nakoniec sme dostali takmer ako víťaz, keďže Oravský futbalový zväz nám venoval 2-tisíc eur. Všetkých nás prekvapili. Ďakujeme.
Proti kontumácii sa odvolali v decembri. Po polroku sa zápas napokon odohrá Čítajte Kapitán mužstva Tadeáš Vraňák: Som hrdý, že môžem nosiť znak Pribiša na drese. Som hrdý, že za nami stoja ľudia ako ste vy. Som hrdý, že aj po zlých časoch držíte pri nás. Som hrdý, že aj po prehre ste nám gratulovali. Pribiš nie je len dedina, Pribiš sú ľudia. Ľudia, ktorí sú úprimní, vždy pracovití a vždy s láskou vo všetkom pomôžu. Nikdy nezabudnite, odkiaľ pochádzate. Lebo práve tí ľudia, s ktorými vyrastáte určujú vašu cestu života.
Ja som vďačný, že môžem byť rodák našej nádhernej dedinky Pribiš. Futbalisti z OŠK ďakujem. Pre mňa ste šampióni a nikdy na túto cestu spoločne nezabudneme. Hrdosť, láska a česť. To je náš Pribiš.
Útočník Marek Žákovič (prvý zápas po návrate do Pribiša): Verili sme, že dokážeme vyhrať, takže sme boli po zápase sklamaní. Treba ale uznať kvalitu súpera, hlavne v útočnej fáze boli rozdieloví. Musím ale pochváliť chlapcov, že sa dokázali dostať až do finále. Je to obrovský úspech pre obec, na ktorý sa nezabudne. Takisto podpora z Pribiša bola skvelá a ľudia spievali aj po prehratom zápase.
Pavol Bača (mohol nastúpiť vo veku 52 rokov): V zápase s Nižnou som si natiahol sval. Tešil som sa, že nastúpim aspoň na 10 minút. Nedalo sa mi. Prežíval som zmiešané pocity.
Chlebnice sa derú dopredu, sokolíci z Liesku sa vypli k veľkému obratu Čítajte Bola krásna úžasná atmosféra, ktorá nebýva ani na prvoligových trávnikoch. Výborný futbalový štadión i trávnik. Myslím, že hlavne v prvom polčase videli diváci jeden parádny futbal. Mali sa na čo pozerať. Hra sa prelievala z jednej strany na druhú. Padli štyri góly. Ozaj krásne futbalové predstavenie. Šťastena sa usmiala na súpera. Myslím, že sa naše mužstvo nemá za čo hanbiť. Viacerí chlapci hrali na takom štadióne prvý raz a svojím výkonom prispeli k nádhernej futbalovej slávnosti.
Brankár Michal Suroviak: Fanúšikovia vytvorili vynikajúcu atmosféru. Tí naši, i keď ich bolo menej, v niektorých momentoch prekričali tých súperových. Škoda len výsledku, lebo to bol remízový zápas. Aj napriek tomu je to pre Pribiš veľký úspech. Pred rokom a pol sme sa chceli odhlásiť. Už to nikto nechcel robiť. Prihlásili sme a nakoniec aj postúpili. Podarilo sa nám zviditeľniť Oravu.
Cesta Pribiša v Prezidentskom pohári
1. kolo: Pribiš – Dolný Hričov 2:1, osemfinále: Lysá pod Makytou – Pribiš 2:2, 4:5 po penaltách, štvrťfinále: Spišský Šiavnik – Pribiš 1:1, 1:4 po penaltách, semifinále: Kľušov – Pribiš 2:4, finále: Látky – Pribiš 3:2
