ZUBEREC. Sedemtisíc hektárov územia a zhruba sto kilometrov turistických chodníkov, najviac v rámci celého Tatranského národného parku. Roháče, ako jeden zo šiestich obvodov TANAP-u, majú čo ponúknuť.
Chránené územia aj rezervácie
Kým v Tatrách sú chodníky väčšinou v dolinách, Roháče sú zaujímavé tým, že mnohé turistické trasy vedú po hrebeňoch hôr. S tým je spojená aj zdĺhavá údržba.
„Množstvo smerovníkov je rozmiestnených na hrebeňoch, v poveternostných podmienkach, kde ich po zime musíme každý rok opraviť alebo rovno vymeniť, je s tým veľa práce,“ povedal Juraj Majerčák, vedúci ochranného obvodu Roháče, na Dňoch Tatranského národného parku v Zuberci.

„Smerovníky v lavínových žľaboch dávame na jeseň dole a na jar ich opäť inštalujeme. V niektorých častiach, napríklad v Juráňovej doline, máme plné ruky práce aj s rekonštrukciami premostení. Je to krásna tiesňava, kde je však veľmi vlhko a musíme trasu často kontrolovať, aby bola bezpečná pre návštevníkov.“
Dolina je lákadlom vďaka tiesňavám, ktoré stáročia vytvárala príroda. Má však aj ďalšiu jedinečnosť. „Sú tam také dobré podmienky, že je tam najnižšie doložený výskyt kosodreviny, ktorá rastie v nadmorskej výške 900 metrov nad morom hneď na začiatku doliny,“ priblížil lesník Vladimír Michalec.