NÁMESTOVO. Námestovská farnosť sa pustila do rekonštrukcie kamenného múru okolo Kostola sv. Šimona a Júdu. Postavili v roku 1930, uvádzajú historické materiály. Nikto ale nevie, či ide o súčasný múr, alebo o niečo, čo bolo predtým.
Krajší vstup do mesta
„Bežné stavebné úpravy,“ komentoval aktuálne práce na múre námestovský dekan Miloš Pekarčík. „Nevieme, kedy bol múr postavený, ale už bol v zlom stave a upadal, takže bol najvyšší čas pustiť sa do opravy. Chceli sme skrášliť okolie kostola a taktiež vstup do mesta, keďže tadiaľ ide každý návštevník Námestova.“
Farský úrad zrekonštruuje celý múr vrátane zábradlia. Kým vzhľad múra sa veľmi nezmení, obyčajné zábradlie nahradí jemne zdobené, rustikálno-moderné.
Náklady na kompletnú rekonštrukciu dekan predbežne vypočítal na stotisíc eur. Práce financuje najmä farský úrad, mesto Námestovo prispelo sumou 30-tisíc eur.

Firma začala pracovať po Veľkej noci, hotovo by mala mať do konca júna, nanajvýš do polovice júla, ak robotníkov nestopne počasie.
Pôvod je neznámy
Zaujímavosťou naoko obyčajného múru sú tri pivnice, ktoré sú zamurované za ním.
„My ich nemáme ako využiť,“ hovorí dekan. „Boli nejaké návrhy, ale stavať nad nimi búdky do kostolnej záhrady by nebol najšťastnejší nápad. Ponúkol som ich mestu, je na ňom, či ich nejako využije.“
Pôvod pivníc nie je známy. Námestovčania vychádzajú len z rozprávania predkov. Niektorí hovorili, že ich pred desaťročiami postavili Židia ako sklad potravín pre prípad vojny.
„Veľmi dlho som po nich pátral, ale v archívoch som nič nenašiel,“ povedal Karol Kurtulík, ktorý sa roky venuje skúmaniu námestovskej židovskej komunity.
„Myslím, že keď sa staval kostol, bola to jeho bežná súčasť, aj keď neboli nikde zakreslené. Pamätníci mi dávno spomínali, že v jednej z pivníc bolo niečo domurované. Čo to bolo, netuším, bolo by sa tam treba dôkladne poobzerať.“
Ani jedna verzia teda zatiaľ nie je potvrdená.
Zostávajú zakryté
Pred necelými 14 rokmi pivnice odkryli aktivisti z iniciatívy Námestovo inak, ktorí hľadali v meste priestory vhodné pre múzeum.
Za pomoci rýľov, lopát a zbíjačiek sa po siedmich hodinách dostali pod zem.
„Objavili sme tam tri miestnosti,“ povedal vtedy pre MY Oravské noviny Marián Bránický. „Z prvej, s rozmermi 7,5 krát štyri metre, sa cez priečnu chodbu prechádza do druhej, menšej, tá má približne tri krát štyri metre.“

Podľa Mariána Bránického sú pivnice pre zámer expozície dostatočne veľké a suché. Stačilo by ich len prehĺbiť, vyčistiť, položiť dnu dlažbu a zaviesť klimatizáciu kvôli stálej vlhkosti. Expozíciu malo tvoriť všetko o meste a ľuďoch, ktorí v ňom žili.
Aktivisti pivnice zdokumentovali a zasypali. Dodnes sú uzavreté a ich budúcnosť je nejasná. K ich využitiu sa nevyjadrovalo bývalé vedenie mesta a zatiaľ ani súčasné nemá s nimi konkrétne plány.