KRAKOV. Za málo peňazí veľa muziky. Toto príslovie dokonale platí o maratóne v Krakove, ktorý som mal možnosť prvýkrát zažiť na vlastnej koži.
Už od viacerých bežcov som počul veľa pochvalných slov na adresu tohto podujatia v Poľsku, tak prečo si nedopriať takýto pôžitok hneď v úvode bežeckej jari.
Nebol som jediný z Oravy. Na štart sa postavili aj Jozef Kubizna, Peter Balún, Juraj Vajduliak st., Jozef Jagelka, Miloš Laššák a František Rišian.
Každý prišiel s iným cieľom a očakávaniami. Jeden bol však spoločný a to dobehnúť v zdraví do cieľa.
Ešte pred štartom nás stihla rozpumpovať spoločná rozcvička na hlavnom námestí Rynku Glównom. Deviatu hodinu odtrúbil trubkár z Baziliky Mariackej a začalo odpočítavanie.
Sľubná prvá polovica
Moje ambície sa úmerne menili s počasím. Na štarte o 9.00 h sa teplota už blížila k dvadsiatke, čo neveštilo nič dobré.
Aj preto som sa chcel držať rady moderátora. Čím budete skôr v cieli, tým sa budete kratšie trápiť na trati.
Začal sa trénovať sám, upravil aj váhu. Oravčan je znovu slovenským šampiónom v polmaratóne Čítajte To sa mi darilo plniť hlavne v prvej polovici, ktorú som rozbehol na nový osobák (doterajší 3:29:22 h). Polmaratón za 1:41:15 h mi dávalo vieru na dobrý výsledok. Keďže to bol môj piaty maratón, vedel som, že ťažké chvíle iba prídu a veru aj prišli.
Skvelí diváci dávali psychickú silu
K teplému počasiu sa pridal aj silný protivietor na takmer osemkilometrovom úseku a bolo po osobnom rekorde. Dobrý pocit sa zmenil na trápenie, ale ani chvíľu som nepomyslel, že by som to vzdal. To je počas maratónu veľmi dôležité. Byť silný psychicky.
